U s m e r n e n i e MF SR

k zákonu č. 358/2000 Z. z. a č. 466/2000 Z. z., ktoré menia a dopĺňajú zákon č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov

Ministerstvo financií Slovenskej republiky v záujme zabezpečenia jednotného postupu pri uplatňovaní zákona č. 358/2000 Z. z. a zákona č. 466/2000 Z. z., ktoré menia a dopĺňajú zákon č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov vydáva usmernenie k jednotlivým ustanoveniam týchto zákonov.

K § 2 ods. 5

Z ustanovenia sa vypustil osobitný režim zdaňovania príjmov nerezidentných osôb, ktoré boli zahraničnou právnickou osobou vyslané ako odborníci s cieľom poskytnúť odbornú pomoc právnickým osobám so sídlom v Slovenskej republike. Pri zdaňovaní príjmov týchto osôb sa bude postupovať podľa § 2 ods. 2 až 4 alebo podľa zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, ak ide o osobu, ktorá je rezidentom štátu, s ktorým je takáto zmluva uzatvorená.

K § 3 ods. 2

Ustanovenie nadväzuje na § 40 ods. 9 a 10 zákona SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 511/1992 Zb.“). Z ustanovenia § 40 ods. 9 zákona č. 511/1992 Zb. vyplýva správcovi dane zistené majetkové prírastky overiť a následne zdaniť. Z uvedeného vyplýva, že majetkové priznanie v podstate slúži len ako návod na určenie subjektu, u ktorého má byť vykonaná kontrola správnosti vyčíslenia dane z príjmov. S cieľom jednoznačnosti zdanenia takto zisteného príjmu sa doplnilo ustanovenie § 3 ods. 2 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 366/1999 Z. z.“) tak, že predmetom dane sú aj majetkové prírastky, pri ktorých nebolo preukázané ich obstaranie zo zdanených príjmov. V prípade, ak majetkový prírastok obstará fyzická osoba z príjmov, ktoré nie sú predmetom dane z príjmov alebo sú od dane z príjmov oslobodené, nemôže byť zdaňovaný ani majetkový prírastok.

K § 4 ods. 1 písm. a) a b)

Pri predaji nehnuteľností nadobudnutých dedením v priamom rade alebo dedením niektorým z manželov sa započítava do lehoty, po uplynutí ktorej je príjem z predaja oslobodený od dane, aj lehota počas ktorej túto nehnuteľnosť vlastnil poručiteľ (poručitelia). To znamená, že ak nehnuteľnosť, ktorú po smrti rodičov zdedia ich deti a následne ju predajú, započíta sa pri predaji tejto nehnuteľnosti do lehoty vlastníctva dedičov aj lehota vlastníctva rodičov (poručiteľa - poručiteľov).

K § 4 ods. 1 písm. e)

Ustanovenie sa spresnilo z dôvodu, aby jednoznačne vyplývalo, že od dane z príjmov sú oslobodené príjmy podľa tohto ustanovenia, len ak sú prijaté oprávnenou osobou.

K § 4 ods. 1 písm. f) a § 19 ods. 1 písm. c)

Príjmy z prevádzkovania zariadení so združenou výrobou tepla a elektriny sa oslobodzujú od dane, ak ide o zariadenia s inštalovaným výkonom 10 MW.

K § 4 ods. 1 písm. g)

Ustanovenie sa zosúladilo s obdobným ustanovením u právnických osôb. Oslobodené od dane sú teda príjmy z výroby ekologických zariadení alebo z výkonu takýchto činností, ktoré prevyšujú výdavky. To znamená, že vykázaná strata z výroby a prevádzky takýchto zariadení sa môže odpočítavať od základu dane podľa § 5 ods. 3 alebo § 34 ods. 2.

K § 4 ods. 1 písm. j)

Zo spresnených ustanovení jednoznačne vyplýva, že ak v priebehu konkurzu budú daňovníkovi plynúť aj ďalšie príjmy okrem príjmov zo speňaženia majetku, ktorý tvorí súčasť konkurznej podstaty (napr. príjem z prenájmu majetku, úroky z peňažných prostriedkov bežných účtov), takýto príjem nebude od dane z príjmov oslobodený.

K § 5 ods. 3

Ustanovenie sa legislatívne spresnilo z dôvodu jednoznačnosti odpočítavania daňovej straty. Príjmy prijaté v príslušnom zdaňovacom období, o ktorých daňovník účtuje, ak sú zdaňované osobitnou sadzbou dane (§ 36) s výnimkou príjmov zdaňovaných podľa § 36 ods. 2 písm. c) bod 8, znižujú daňovú stratu vykázanú v tomto príslušnom zdaňovacom období.

K § 5 ods. 5 a § 13 ods. 4

Do základu dane sa nezahŕňajú ani príjmy, pre ktoré sa ustanovuje špecificky sadzba dane vo výške 42 %. Ide jednoznačne o majetkové prírastky, pri ktorých daňovník nevie preukázať, že ich nadobudol zo zdanených prostriedkov. Daň z týchto príjmov vyrubuje správca dane.

K § 6 ods. 1 písm. c) a § 6 ods. 3

Ustanovenia sa legislatívne spresňujú. Medzi príjmy podľa § 6 ods. 1 písm. c) patria odmeny členov štatutárnych orgánov a ďalších orgánov právnických osôb, len ak sa poskytnú za výkon funkcie v týchto orgánoch.

K § 6 ods. 8 písm. a) bod 5

Oslobodenie nepeňažného príjmu vo forme úrokov z bezúročných pôžičiek alebo pôžičiek s úrokom nižším ako je bežný úrok, poskytnutých zamestnávateľom svojmu zamestnancovi v rámci jedného zdaňovacieho obdobia, sa legislatívne spresnilo. To znamená, že sa posudzuje poskytnutá pôžička (pôžičky) za každý kalendárny rok osobitne a zostatky z predchádzajúcich zdaňovacích období sa do ustanoveného limitu 50 000 Sk za zdaňovacie obdobie nezahrnujú. Ak zamestnávateľ poskytne takúto pôžičku zamestnancovi v sume vyššej ako 50 000 Sk, zdaňuje sa nepeňažný príjem súvisiaci s pôžičkou postupne až do jej úplného splatenia.

K § 6 ods. 8 písm. a) bod 8

Od dane sa oslobodzuje nepeňažný príjem poskytnutý zamestnancovi zo sociálneho fondu (ktorý spĺňa zákonné podmienky na zdanenie osobitnou sadzbou dane) do výšky 2000 Sk ročne (napr. vecný dar aj bývalému zamestnancovi). Ak zamestnávateľ poskytne takéto nepeňažné plnenie v sume vyššej ako 2000 Sk, základom dane na zdanenie osobitnou sadzbou dane je suma prevyšujúca uvedený limit. Napríklad ak zamestnávateľ (platiteľ dane) poskytne zamestnancovi za zdaňovacie obdobie roku 2001 takéto nepeňažné plnenie (úhrn nepeňažných plnení) vo výške 12 000 Sk, zdaneniu podlieha suma 10 000 Sk. Ostatné príjmy oslobodené od dane uvedené v § 6 ods. 8 sa do limitu 2000 Sk nezahrnujú.

K § 6 ods. 8 písm. e)

Ide o spresnenie a zosúladenie výnimky zdaňovania príjmov zo závislej činnosti vykonávanej nerezidentnými osobami na území Slovenskej republiky so štandardom prijatým v medzinárodných zmluvách o zamedzení dvojitého zdanenia. Podľa tohto ustanovenia nie sú od dane oslobodené napr. príjmy z činnosti umelca, vykonávanej na našom území.

K § 6 ods. 12 písm. b)

Limituje sa výška príspevku na doplnkové dôchodkové poistenie, ktoré platí zamestnanec podľa osobitného predpisu pri výpočte základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov vo výške najviac 10 % z príjmu, najviac však 24 000 Sk ročne. Zákon č. 409/2000 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 123/1996 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom poistení zamestnancov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, umožňuje uzatvoriť poisteneckú zmluvu aj samostatne zárobkovo činným osobám a spolupracujúcim osobám samostatne zárobkovo činných osôb. Podľa § 7 ods. 4 zákona č. 409/2000 Z. z. môže daňovník uzatvoriť s doplnkovou dôchodkovou poisťovňou len jednu zmluvu, to znamená, že ak daňovník uzavrie zamestnaneckú zmluvu, už nemôže uzatvoriť poisteneckú zmluvu s doplnkovou dôchodkovou poisťovňou ako samostatne zárobkovo činná osoba alebo spolupracujúca osoba samostatne zárobkovo činnej osoby. Uvedené znamená, že daňovník si pri výpočte základu dane (čiastkového základu dane) môže príjmy znížiť o uvedenú sumu len raz (zníži si príjmy zo závislej činnosti a funkčné požitky alebo príjmy podľa § 7 alebo podľa § 10).

K § 7 ods. 3

Ustanovenie sa spresnilo, na základe čoho jednoznačne vyplýva, že aj daňovníci neúčtujúci v sústave podvojného účtovníctva zahrnú sumu odpusteného dlhu do základu dane, pričom na účely takejto úpravy základu dane sa neskúma len súvislosť s príjmami podľa § 7, ale aj súvislosť s uplatňovanými daňovými výdavkami (napr. suma odpustenej pôžičky, ktorá bola poskytnutá v súvislosti s podnikaním alebo inou samostatnou zárobkovou činnosťou).

K § 7 ods. 4

Zmenou tohto ustanovenia sa zavádza nový spôsob zdaňovania príjmov z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva. Ak daňovník okrem iných príjmov dosahuje aj takéto príjmy a ich úhrn tvorí viac ako 50 % celkových príjmov, vypočíta z príjmov z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva základ dane osobitne, a ten sa zdaní podľa § 13 ods. 3. To znamená, že daň vypočítaná podľa § 13 ods. 1 z tohto základu dane sa podľa odseku 3 zníži na polovicu.

V ustanovení sa zároveň doplnilo, kedy sa výška odpusteného dlhu alebo jeho časti zahrnie u dlžníka do základu dane.

K § 8 ods. 2 písm. a) a § 8 ods. 3

Ustanovenia sa legislatívne spresnili z dôvodu jednoznačnosti zdaňovania príjmov z kapitálového majetku. Znenie § 8 rieši spôsob zdanenia príjmov plynúcich z kapitálového majetku. Výnos, ktorý vzniká pri splatnosti cenného papiera z rozdielu medzi menovitou hodnotou cenného papiera a nižšou cenou jeho obstarania, sa zdaňuje osobitnou sadzbou dane podľa § 36 ods. 2 písm. c) len v prípade, ak je tento rozdiel podľa emisných podmienok považovaný za výnos určený v súlade so zákonom č. 530/1990 Zb. o dlhopisoch v znení neskorších predpisov. V ostatných prípadoch je rozdiel medzi menovitou hodnotou cenného papiera a nižšou cenou jeho obstarania príjmom podľa § 7 (ak ide o cenné papiere, o ktorých daňovník účtoval) alebo podľa § 10. V odseku 3 sa ustanovuje postup zdanenia výnosov zo štátnych dlhopisov, pri ktorých je výnos určený pevnou úrokovou sadzbou tak, že výnos určený ou úrokovou sadzbou sa zdaňuje osobitnou sadzbou dane vo výške 15 % a výnos, ktorý predstavuje rozdiel medzi menovitou hodnotou a nižšou cenou obstarania, zahrnie majiteľ takéhoto dlhopisu do základu dane pri splatnosti dlhopisu.

K § 9 ods. 2, § 36 ods. 2 písm. c) bod 10 a § 52 ods. 5

Príjmy z prenájmu nebytových priestorov, spoločných častí a spoločných zariadení domu vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktoré sú príjmom fondu prevádzky, údržby a opráv, sa zdaňujú osobitnou sadzbou dane vo výške 15 %. Daň sa vyberie zrážkou do 15. januára po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom boli tieto príjmy poukázané alebo pripísané na účet fondu prevádzky, údržby a opráv, pričom zrážku dane z týchto príjmov je povinné vykonať spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov alebo fyzická osoba alebo právnická osoba, s ktorou vlastníci bytov a nebytových priestorov uzatvorili zmluvu o výkone správy. Tento spôsob zdanenia sa môže uplatniť už v roku 2001, to znamená, že uvedené príjmy, ktoré boli v roku 2000 poukázané alebo pripísané na účet fondu prevádzky, údržby a opráv, sa zdania osobitnou sadzbou dane (uvedená problematika je riešená v oznámení MF SR č. 26475/222-72, ktoré bolo publikované vo Finančnom spravodajcovi č. 1/2001). Vzhľadom na to, že zákon č. 466/2000 Z. z. nadobúda účinnosť 1. januára 2001 a s prihliadnutím na skutočnosť, že zdanenie príjmov z prenájmu nebytových priestorov, spoločných častí a spoločných zariadení domu vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktoré sú príjmom fondu prevádzky, údržby a opráv, bolo pred uvedeným obdobím vykonávané na základe podávaného daňového priznania, v prípade, ak spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov alebo fyzická osoba alebo právnická osoba, s ktorou vlastníci bytov a nebytových priestorov uzatvorili zmluvu o výkone správy, zrážku dane nevykoná podľa § 52 ods. 5 ani v lehote na podanie daňového priznania (t. j. do 31. marca 2001), nie je splnená ani daňová povinnosť za rok 2000, čo znamená, že tento príjem má byť zdanený na základe podaného daňového priznania jednotlivých osôb.

K § 10 ods. 1

Vzhľadom na to, že ustanovenie § 10 neobsahuje taxatívny výpočet príjmov, doplnila sa úvodná veta tohto ustanovenia, z ktorej vyplýva, že medzi ostatné príjmy sa zaraďujú všetky ďalšie príjmy neuvedené v § 6 až 9, pri ktorých dochádza k zvýšeniu majetku daňovníka, to znamená, že sú to aj majetkové prírastky zistené z majetkových priznaní, pri ktorých nebolo preukázané, že boli nadobudnuté zo zdanených prostriedkov.

K § 10 ods. 3 písm. c) a ods. 7

Ustanoveniami sa aj vo väzbe na § 23 ods. 21 a 22 spresnil spôsob zdanenia rozdielu z ocenenia nepeňažného vkladu do obchodnej spoločnosti alebo do družstva, ak je týmto vkladom majetok, ktorý už bol odpisovaný alebo ak je vkladom cenný papier alebo obchodný podiel.

K § 10 ods. 3 písm. f) a g)

Pri výhrach v lotériách, stávkach a iných podobných hrách prevádzkovaných na základe povolenia podľa zákona č. 194/1990 Zb., ktoré prevyšujú sumu 300 000 Sk, sa zdaňuje len suma, ktorá prevyšuje 300 000 Sk. Medzi oslobodené príjmy podľa § 10 ods. 2 písm. b) patria aj výhry z lotérií a iných podobných hier podľa zákona č. 332/2000 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 194/1992 Zb. s účinnosťou od 1. januára 2001, ale len v tých prípadoch, ak na prevádzkovanie takýchto lotérií a iných podobných hier bolo vydané povolenie podľa cit. zákona.

Vzhľadom na to, že zákonom č. 409/2000 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 123/1996 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom poistení zamestnancov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, sa umožňuje účasť na tomto poistení aj spolupracujúcej osobe samostatne zárobkovo činnej osoby, ustanovenie písmena g) umožňuje príspevok na toto poistenie uplatniť u tejto osoby ako daňový výdavok.

K § 10 ods. 12 a § 13 ods. 4

Podľa tohto ustanovenia majetkové prírastky zistené z majetkových priznaní sú samostatným základom dane, z ktorého daň vyrubuje správca dane sadzbou 42 % podľa § 13 ods. 4.

K § 11 ods. 2 a 3, § 13 ods. 1, § 23 ods. 12 písm. c), § 23 ods. 14 a ods. 19, § 26 ods. 9 a § 34 ods. 1

V ustanoveniach sa vykonali nevyhnutné legislatívne zmeny v súvislosti s vypustením § 14 zákonom č. 358/2000 Z. z.

K § 12 ods. 2 písm. b)

Týmto ustanovením sa zvyšuje nezdaniteľná časť základu dane na vyživované dieťa na 16 800 Sk s účinnosťou od 1. januára 2002.

K § 12 ods. 3

Ustanovenie sa legislatívne spresnilo v súlade so zákonom č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na to, že platnosť preukazov vydaných ťažko zdravotne postihnutým občanom pred účinnosťou zákona č. 195/1998 Z. z. zostávajú v platnosti do 31. decembra 2001, vzťahuje sa možnosť uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane v sume 48 000 Sk aj na tých daňovníkov, ktorí majú nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane podľa § 12 ods. 2 písm. d) a e), ak sú držiteľmi týchto preukazov do konca zdaňovacieho obdobia roku 2001.

K § 12 ods. 5

Nezdaniteľné časti základu dane (okrem nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka) si môžu podľa vykonanej zmeny odpočítať od základu dane len daňovníci s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky.

K § 12 ods. 10

Ustanovenie sa legislatívne spresnilo, aby bolo zrejmé, že daňovník si môže odpočítať od základu dane hodnotu darov, ktoré poskytne v príslušnom zdaňovacom období.

K § 13 ods. 3 a 4

Zo základu dane vypočítaného podľa § 7 ods. 4 z príjmov z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva sa daň vypočítaná podľa § 13 ods. 1 znižuje podľa odseku 3 na polovicu, pričom má daňovník možnosť výberu, či tento vypočítaný základ dane zníži podľa § 12, teda o nezdaniteľné časti základu dane a o hodnotu daru, alebo či si toto zníženie uplatní pri základe dane vypočítanom z ostatných príjmov uvedených v § 6 až 10. Daňovník, ktorý vyčísľuje dva základy dane, môže uplatniť ustanovenie § 12 len pri jednom základe dane.

Daň z majetkových prírastkov zistených z majetkových priznaní vyrubuje správca dane 42-percentnou sadzbou, to znamená, že daňovník tieto majetkové prírastky neuvádza v daňovom priznaní.

K § 14 a § 58a

Zákonom č. 358/2000 Z. z. sa ustanovenie § 14 vypúšťa s účinnosťou od 1. januára 2001. Daňovníci s príjmami z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva môžu však pri zdanení príjmov z tejto činnosti dosiahnutých v roku 2000 využiť toto ustanovenie. Ak daňovníkovi vznikol nárok na úľavu na tejto dni podľa § 14 ods. 7 za rok 2000 a rozhodne sa pre platenie paušálnej dane na rok 2001, môže si uplatniť úľavu na paušálnej dani v ďalších troch rokoch bezprostredne nasledujúcich po roku 2000 (t. j. v rokoch 2001 až 2003), ak dodrží podmienky ustanovené v § 14 ods. 7 podľa zákona 366/1999 Z. z. platného do 31. decembra 2000. Z uvedeného vyplýva, že daňovník po splnení ustanovených podmienok uplatní za rok 2000 100-percentnú úľavu na dani, na roky 2001 až 2002 100-percentnú úľavu na paušálnej dani a v roku 2003 si uplatní úľavu na paušálnej dani vo výške 50 %.

K § 15

Zákonom č. 358/2000 Z. z. a č. 466/2000 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2001 sa zmenili ustanovenia o platení paušálnej dane. Podľa vykonaných zmien a doplnkov je možné platiť paušálnu daň (už na rok 2001) aj v prípadoch, ak daňovník okrem príjmov, z ktorých je možné platiť paušálnu daň, dosahuje alebo dosahoval aj príjmy zo závislej činnosti a funkčné požitky (bez obmedzenia výšky), ale aj príjmy podľa §§ 8 až 10, ak ich úhrn v zdaňovacom období (v predchádzajúcom alebo v príslušnom) nepresiahne 100 000 Sk. Súčasne došlo k zmene v prílohe č. 1 k zákonu č. 366/1999 Z. z. tak, že sa v nej taxatívne uvádzajú činnosti, príjmy z ktorých sa nemôžu zdaňovať paušálnou daňou. Možnosť platenia paušálnej dane sa rozširuje aj na daňovníkov s príjmami z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva. Zmena odseku 1 tohto ustanovenia umožňuje platiť paušálnu daň aj v tých prípadoch, ak má daňovník v živnostenskom liste uvedené aj iné činnosti, ako sú činnosti, príjmy z ktorých sa môžu zdaňovať paušálnou daňou, ale tieto činnosti nemôže daňovník vykonávať ani z nich dosahovať príjmy.

Daňovník nemusí správcovi dane oznamovať, že sa rozhodol pre tento spôsob zdanenia (táto povinnosť bola ustanovená len pre rok 2000).

V odseku 7 sa zmenila lehota na podanie priznania k paušálnej dani a aj zaplatenia dane z 31. januára na 31. marec.

Zákonom č. 358/2000 Z. z. sa znížila minimálna suma paušálnej dane zo 4000 Sk na 3000 Sk tým daňovníkom, ktorým osvedčenie na poľnohospodársku výrobu, lesné a vodné hospodárstvo nadobudlo právoplatnosť po 31. decembri alebo ktorému vzniklo živnostenské oprávnenie po 31. decembri.

V odseku 13 sa ustanovuje podmienka, podľa ktorej, ak daňovníkovi okrem príjmov zdaňovaných paušálnou daňou plynú aj príjmy podľa § 6 alebo príjmy podľa § 8 až 10 a úhrn príjmov podľa § 8 až 10 nepresiahol 100 000 Sk, je povinný podať z týchto príjmov daňové priznanie podľa § 38 a zaplatiť daň z týchto príjmov podľa § 13. Daňovník, ktorý okrem príjmov zdaňovaných paušálnou daňou poberá príjmy len zo závislej činnosti, postupuje podľa § 38 ods. 2 až 4.

Zákon č. 358/2000 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2001 doplnil § 15 o odsek 14, podľa ktorého príjmom pre platenie paušálnej dane je aj hodnota pohľadávky, ktorú daňovník vložil do obchodnej spoločnosti alebo do družstva alebo ktorú postúpil za cenu nižšiu, ako je jej hodnota. Ak túto pohľadávku vkladá alebo postúpi za cenu vyššiu, ako je jej hodnota, za príjem sa považuje táto vyššia cena.

Ing. Eva Šimková

generálna riaditeľka sekcie daňovej a colnej

MF SR