Iný kraj, iný mrav (7)

V Kórejskej republike musia úspešní i spievať

O niektorých národoch sa hovorí, že ich príslušníci neprijmú cudzinca medzi seba skôr, kým s nimi nezje vrece soli. O Kórejčanoch to však neplatí. Od obchodných partnerov dokonca očakávajú, že sa budú aktívne zúčastňovať na ich spoločenskom živote – s nimi jesť i oslavovať. Kto chce v Kórejskej republike uzavrieť dobré obchodné zmluvy, musí prekročiť svoj tieň a zapojiť sa napríklad do súťaže v spievaní karaoke.

Obyvatelia Kórejskej republiky síce pôsobia európsky, ich mentalita je však odlišná. Obchodné princípy by sa dali charakterizovať konštatovaním „účel svätí prostriedky“. Na rozdiel od ostatných ázijských krajín Kórejčania neskrývajú emócie. Ak sa im niečo nepáči, tvária sa nahnevane, sklamane, prípadne sa smejú. Takéto prejavy netreba brať veľmi vážne – ide skôr o šou. Hlavným pravidlom však je, že úspech v Kórejskej republike závisí od nadviazania skutočne priateľských medziľudských vzťahov. Na prekonanie prípadných bariér sa v tejto krajine často využíva alkohol.

Rokovacím jazykom je angličtina, znalosti Kórejčanov však netreba preceňovať a je lepšie poistiť sa prítomnosťou tlmočníka. Pokiaľ ide o presnosť, od hostí sa očakáva napriek tomu, že domáci nie vždy dodržiavajú stanovené termíny.

Darčeky sú v Kórejskej republike vítané – predovšetkým bankovkami naplnené obálky. Ide o úplne oficiálny spôsob, ako dať do pohybu celú mašinériu miestnych kontaktov a vzťahov. Výber ostatných darčekov je ľubovoľný – nemali by však byť vyrobené v Japonsku alebo Kórejskej republike a nemali by tvarom pripomínať trojuholník, pretože ten je v tejto krajine negatívnym symbolom.

Pri pozvaní do súkromia si pri vstupe treba vyzuť topánky a vždy priniesť darček. Treba sa pripraviť na „preteky“ v pití alkoholu a na súťaž v spievaní. Pri pozdrave je vhodné mierne sa predkloniť a partnerovi pozrieť do očí. Podanie rúk je nezvyklé. Čistenie nosa v spoločnosti je absolútne nevhodné! Pri rozhovoroch je tabuizovanou témou všetko, čo sa týka Japonska.

Na navštívenkách Kórejčanov je ako prvé uvedené priezvisko, až potom nasleduje krstné meno. Na oslovenie sa používa vždy priezvisko. Podanú navštívenku treba vziať pravou rukou. Nie je vhodné strčiť ju rovno do vrecka, treba jej venovať primeranú pozornosť – položiť ju pred seba na stôl a z času na čas sa na ňu pozrieť. Tituly sú v Kórejskej republike dôležité – „prezidentom“ je aj ten najmenší podnikateľ.

Ak Kórejčania hovoria „áno“ a prikyvujú hlavou, väčšinou myslia „azda“. Vyslovené „azda“ však často znamená „nie“. Indície na „nie“ majú väčšinou nonverbálny charakter – ich znamením je napríklad prižmúrenie očí alebo potiahnutie vzduchu pomedzi zuby.

Európski obchodní partneri by mali byť pri ceste do Kórejskej republiky pripravení na vyhrážky a záchvaty hnevu, nereálne sľuby a premyslenú zdržiavaciu taktiku. Najlepšou reakciou je nebrať tieto prejavy veľmi vážne, partnerov nechať v neistote až do odletu a neodkryť všetky svoje tromfy. Pri uzatváraní zmlúv vyžadujú Kórejčania flexibilitu a možnosť prípadných korekcií. Kritické slová berú priveľmi osobne, preto pri kritike treba postupovať opatrne. Vyhnúť sa odporúča aj otvorenej konfrontácii, výčitkám, podpichovaniu či hospodárskym pravidlám nezodpovedajúcemu jednaniu.

(hyž)