Rozhodnúť by mala vláda

Podpora priemyselným parkom sa začne až od júna 2001?

Návrh zákona o podpore na zriadenie priemyselných parkov a novely zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na vyrovnanie vlastníctva k pozemkom, o ktorých v pondelok rokovala porada ekonomických ministrov, sú prvým pokusom legislatívne na Slovensku upraviť túto problematiku. Možno i to je dôvod, že zákon sa rodí pomerne ťažko, keď už druhýkrát ho na ministerstve hospodárstva budú dopracúvať a jeho prerokovanie vo vláde sa odkladá. Keďže sa počíta s tým, že nadobudne účinnosť od júna tohto roka, na úpravy je ešte dosť času. Zákon je veľmi dôležitý z hľadiska uľahčenia vstupu zahraničných investorov a následne pri vytváraní nových pracovných príležitostí a siete subdodávateľov z radov malých a stredných podnikateľov. Mal by pomôcť prekonať doterajšie problémy s majetkovým vyrovnaním pôdy, budovaním infraštruktúry parku, ktoré investorov doslova odstrašovali a súčasne rieši problémy s financovaním priemyselných parkov.

Podľa návrhu zákona priemyselný park zriaďuje obec alebo mesto, ktorému možno pri splnení presne stanovených podmienok poskytnúť dotáciu zo štátneho rozpočtu. Jej účel sa presne vymedzuje na vybudovanie technickej infraštruktúry, náhradu za vyvlastnenie pozemkov, na

úhradu nákladov

za prevod alebo nájom pozemkov, na úhradu odvodov za vyňatie pôdy z lesného alebo poľnohospodárskeho fondu, alebo na úhradu nákladov za prevod pozemku vo vlastníctve SR. Návrh zákona ďalej presne vymedzuje pojem technickej infraštruktúry (prívod a odvod vody, elektriny, plynu, vybudovanie pozemných komunikácií, telekomunikačných zariadení a ekologické investície). Štátna dotácia, na ktorú však obec nemá právny nárok, môže dosiahnuť výšku až 70 % nákladov na vybudovanie infraštruktúry, náhradu za vyvlastnenie, prenájom alebo vyňatie pozemkov z lesného alebo poľnohospodárskeho fondu, pričom súčasne 30-percentné finančné zabezpečenie projektu musí preukázať obec. A to buď z vlastných finančných zdrojov, alebo záväznou zmluvou s investorom. „Prvá možnosť väčšinou nepripadá do úvahy, pretože samosprávy voľné finančné zdroje nemajú,“ povedal nám predseda Združenia miest a obcí Slovenska Michal Sýkora. „Súvisí to nielen s našimi nenaplnenými finančnými požiadavkami pri schvaľovaní štátneho rozpočtu na tento a minulé roky, v dôsledku čoho samospráva za posledných desať rokov musela predávať a prenajímať majetky.“ Z toho vidno, že obec ako subjekt štátnej podpory sa bude musieť spoliehať výlučne na investorov.

Dôvodom pondelkového odkladu návrhu zákona bol spôsob rozhodovania o finančnej štátnej podpore. Podľa pôvodného návrhu zákona by o nej

malo rozhodovať

ministerstvo hospodárstva, ktoré si však musí vyžiadať stanovisko ďalších piatich rezortov a v niektorých prípadoch aj Štátneho pozemkového fondu. Pritom, ak by jeden z rezortov nesúhlasil s podporou toho-ktorého projektu, tá sa mala automaticky zamietnuť. „Porada ekonomických ministrov predpokladá, že len ťažko by sa všetci zhodli na súhlasnom stanovisku. Preto by malo z návrhu zákona vypadnúť právo veta,“ povedal nám Branislav Ďurajka zo Sekcie stratégie, podpory podnikania a legislatívy ministerstva hospodárstva. „Navrhovaný mechanizmus rozhodovania by mal mať charakter dohody alebo presadenia názoru väčšiny. Najlepšie by bolo, aby o podpore priemyselných parkov rozhodovala priamo vláda, u ktorej sa predpokladá schválenie väčšieho balíka peňazí pre menší počet jednotlivých parkov.“ Pripomeňme, že na tento rok je na podobné dotácie v štátnom rozpočte vyčlenených 500 mil. Sk (to je minimum aj pre ďalšie roky) a mechanizmus, ktorý by zabezpečil väčšiu koncentráciu peňazí na jeden projekt, je v tomto prípade rozumný. Trochu však odporuje úvodným ustanoveniam návrhu zákona, ktoré vymedzujú pojem priemyselného parku ako územie určené územným plánom obce alebo regiónu, na ktorom sa sústreďuje priemyselná činnosť (výroba) alebo služby najmenej dvoch podnikateľov. Na jednej strane chcú predkladatelia sústreďovať

finančné dotácie

do väčších objemov, no súčasne vymedzenie najmenej dvoch podnikateľov pripúšťa rozdrobenosť finančných prostriedkov na tieto účely. Vzhľadom na ciele, ktoré zriaďovanie priemyselných parkov sleduje, by bolo vhodné uvažovať ako o kritériu na stanovenie dotačnej podpory napríklad o počte novovytvorených pracovných miest, objeme výroby alebo exportu. To všetko sú totiž parametre, ktoré investori musia mať pred začatím projektu a jeho finančným zabezpečením ujasnené.

Návrh zákona v závere presne vymedzuje aj kontrolné mechanizmy na dohľad nad vynakladaním štátnych dotácií. V prípade, ak obec neplní podmienky pridelenia dotácie, budú jej odňaté a musí ich vrátiť.

Peter Višváder