Pestujeme si hybrid

Peter Kasalovský

Zamestnávať v súčasnosti je nielen odvážne, ale aj príliš drahé. Avšak pre súkromný sektor je to aj veľmi-veľmi nevďačné. Predovšetkým preto, že za tých jedenásť rokov od zmeny režimu sa pramálo zmenilo v myslení spoločnosti. Jednotlivé vlády vždy deklarovali podporu podnikaniu, ale v konečnom dôsledku vykonali iba to, čo už nemohli odložiť. Keď vzniklo trebárs aj veľmi mierne sociálne napätie, tak zaostrili verejnú mienku práve na zamestnávateľov. Navonok ich síce chválili, či až tľapkali po pleciach, ale potom viac-menej masám naznačili, že tou pravou príčinou problémov sú výlučne podnikatelia.

Ten čas, keď to predsa vždy nejako vyšlo, je nenávratne preč. V prvom rade preto, že základným predpokladom transformácie je trojnásobok bývalej disciplíny, a, samozrejme, všadeprítomný poriadok. Nehovoriac už o nevyhnutnosti bezmedznej vládnej podpory tým, ktorí dokážu organizovať výrobu, realizovať ju v tvrdej a neúprosnej konkurencii, a tým udržiavať, resp. vytvárať pracovné miesta. K tomuto sme sa nedopracovali, pričom nás nemôže blažiť prakticky rovnaký výsledok ostatných postkomunistických štátov. Demokraticky sme si vypestovali hybrid človeka rozkročeného medzi minulým a budúcim.

Dve tretiny obyvateľstva sú na hranici biedy podľa európskych kritérií, a na počudovanie, väčšinou v pôžitkárskej letargií mysliac si, že sa na ich pozícii časom niečo zmení k lepšiemu. V tom ich utvrdzujú politici, ktorým sa nechce do nepopulárnych rozhodnutí. Aj keď tušia, že sú nevyhnutné, tak radšej nekonajú, aby nenastali ešte väčšie problémy a neskončil sa sociálny zmier. Chráň Boh tento štát pred tým, aby sa jeho občania začali spytovať, ako to vlastne je s tým či iným a hľadali príčiny svojej životnej úrovne, a neraz aj nedôstojného životného postavenia v plejáde neschopných politikov a ich služobníčkov.

Dnes z titulnej strany kladieme do nášho občianskeho priestoru niekoľko otázok, či skôr jemných špekulácií o mzde a odvodoch. Naznačujú, že sme sa ani v tejto sfére nepohli a naďalej si pestujeme rovnostárstvo, falošnú solidaritu a sociálnu rozšafnosť, ale aj hrubú nespravodlivosť, z ktorej nám vyrastajú nové a nové problémy. Nejako bolo, nejako bude..., ale len nech sa nezačne rozmnožovať ten nový a vzývaný homo sapiens, ktorému je vlastné správanie sa na spôsob: Má dať, Dal.

Peter Kasalovský