Turistika má pravidlá

Komentuje Rudolfa Vallová

Pri pohľade na ukazovatele devízového príjmu z aktívneho zahraničného cestovného ruchu už štvrtý rok s nádejou očakávame zmenu trendov. Generálny riaditeľ cestovnej kancelárie Tatratour, JUDr. Juraj Pivováči tvrdí, že nie že by cestovné kancelárie nemali záujem investovať do aktívneho cestovného ruchu, ale chýba im pritom podpora štátu. Vláda si totiž vari ani neuvedomuje, že výrobný cyklus v cestovnom ruchu je obdobný s výrobným cyklom v poľnohospodárstve. Ak nie sú peniaze na založenie úrody, niet ani úrody. Cestovná kancelária musí ponuku najprv pripraviť, prezentovať ju na zahraničnom trhu. Ak je úspešná a so zahraničným partnerom uzatvorí kapacitnú zmluvu, k jej realizácii však dôjde až o rok. Produkt sa musí najprv dostať do zájazdových katalógov zahraničných partnerov, propagovať sa smerom ku konečnému klientovi, aby vzbudil pozornosť a presvedčil ho o jeho kúpe. Tým sa cyklus vôbec nekončí - nasleduje ďalší časový rozdiel medzi kúpou zájazdu ako balíka služieb, jeho čerpaním a uhradením hodnoty služieb prostredníctvom cestovných kancelárií domácim dodávateľom. Celý proces musí niekto úverovať. Náklady na tvorbu produktu vznikajú už celkom na začiatku. Devízový príjem, ak je ponuka úspešná, nasleduje najskôr po roku. Pretože z hľadiska turistickej príťažlivosti Slovenska sa neradíme na popredné miesta, môžeme rátať s 20- až 30-percentnou úspešnosťou ponuky. Ak sa chceme dočkať zmeny, jej riešenie zatiaľ leží v rukách štátu. Len v moci vlády bolo zvýšenie turistickej príťažlivosti Slovenska, proúverová politika predajcov, kontrola dodržiavania zákona o cenách na vnútornom trhu, zmena daňovej politiky v podnikoch s vysokou sezónnosťou... Ak v tomto smere prepadáva štát, prečo by sa neprepadávali aj devízové príjmy z aktívneho zahraničného cestovného ruchu?