Daňové náklady až po zaplatení

Píšte na adresu redakcie, faxujte na číslo 07/6381 0413 alebo mailujte do schránky: nazory@hd-dennik.sk

Týka sa ustanovenie § 24 ods. 3 písm. f) zákona o daniach z príjmov (do daňových nákladov len po zaplatení) iba nájomného za dopravné prostriedky alebo nájomného všeobecne? Nás zaujíma konkrétne nájomné za nebytové priestory.

- Podľa ustanovenia predmetného § 24 ods. 3 písm. f) zákona č.366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov je daňovým nákladom len po zaplatení každé nájomné vrátane finančného lízingu – teda aj nájomné za nebytové priestory. Z uvedeného vyplýva, že podmienka zaplatenia je všeobecnou podmienkou na každé nájomné. Popri tejto všeobecnej podmienke vzťahujúcej sa na každé nájomné, sú v ďalšom texte za bodkočiarkou ustanovené ďalšie obmedzujúce parametre (limity) na nájomné dopravných prostriedkov.

Ako sme mali usmerňovať platby v závere roku 2000 a ako máme usmerňovať platby na začiatku roku 2001? Zaujíma nás to z toho dôvodu, že niektoré náklady sú daňovými nákladmi až po zaplatení. Dokedy ich treba zaplatiť?

- V sústave podvojného účtovníctva sa spravidla náklad účtuje súvzťažným zápisom voči vzniku záväzku (5xx/3xx). Niektoré takto vzniknuté účtovné náklady sú daňovými nákladmi až po zaplatení; sú to nákladové tituly uvedené v ustanovení § 24 ods. 3 a tiež § 25 ods. 1 písm. f) zákona č.366/1999 Z. z. Tieto nákladové tituly sú daňovými nákladmi až v tom zdaňovacom období, keď budú uhradené, teda zákon nepočíta s podávaním dodatočných daňových priznaní z tohto dôvodu (pozri § 23 ods. 17 zákona). V platnom právnom stave na rok 2000 zákon nepočíta ani s obmedzeným časovým obdobím po uplynutí roka, na úhradu niektorých nákladových titulov za minulý rok. Novela zákona o daniach z príjmov č. 466/2000 Z. z. až s účinnosťou na rok 2001 zavádza túto časovú lehotu, keď podľa ustanovení § 23 ods. 3 písm. c) zákona, ako aj § 23 ods. 3 písm. e) zákona stačí zaplatiť niektoré nákladové tituly do 31. januára nasledujúceho roka, napr. povinné poistné do poistných fondov, mzdové náklady, príspevky na doplnkové dôchodkové poistenie (ostatné náklady uvedené v § 24 ods. 3 zákona treba zaplatiť do konca daného roka). Podľa § 24 ods. 3 písm. c) citovanej novely zákona o daniach z príjmov č. 466/2000 Z. z. sa na rok 2001 podmienka zaplatenia netýka platieb do poistných fondov v súvislosti s nevyčerpanými dovolenkami, prémiami a odmenami, účtovanými formou dohadnej položky (5xx/389).

Na záver upozorňujeme, že Ministerstvo financií SR vydalo vo finančnom spravodajcovi č. 1/2001 Oznámenie č. 26475/2000-72 na uplatnenie platieb povinného poistného a príjmov z prenájmu nebytových priestorov v daňových výdavkoch roku 2000 podľa zákona č. 466/2000 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov. Uvedené Oznámenie MF SR usmerňuje jednotný postup aplikácie zákona aj na rok 2000.

Je účtovníctvo stále rozhodujúcim podkladom na stanovenie základu dane aj po tom, ako sa vybrané náklady daňovo uplatnia až po ich zaplatení? Čo sa rozumie pod finančným účtovníctvom a čo pod daňovým účtovníctvom?

- Podľa § 23 ods. 2 zákona č. 366/1999 Z. z. sa pri zisťovaní základu dane u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva vychádza z hospodárskeho výsledku. Podľa § 24 ods. 1 zákona je daňovým výdavkom taký výdavok (náklad), ktorý je preukázateľne vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka. Napokon podľa § 26 ods. 8 zákona, sa nehmotný majetok odpisuje v súlade s účtovnými predpismi, teda najneskôr do piatich rokov.

Správne vedené účtovníctvo je teda stále východiskom na zisťovanie základu dane, hoci sa zavedením princípu zaplatenia na vybrané položky ďalej roztvorili nožnice medzi podvojným účtovníctvom a základom dane. Podľa § 1 zákona č. 563/1991 Zb. o účtovníctve v znení neskorších predpisov je správne vedené účtovníctvo stále oporou na uplatnenie daňových výdavkov v preukázanej výške. Účtovníctvo správne vedené podľa zákona o účtovníctve sa niekedy označuje aj ako finančné (oficiálne) účtovníctvo.

Daňové účtovníctvo – nepredstavuje žiadnu osobitnú metodiku účtovníctva, je to len finančné účtovníctvo vedené tak, že zohľadňuje členenie analytickej evidencie na daňové účely, tzn. pre transformáciu účtovného hospodárskeho výsledku pred zdanením, na daňový základ vymedzený zákonom o daniach z príjmov, najmä pokiaľ ide o výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov (pozri Postupy účtovania – úvod, článok III).

Daňové účtovníctvo je teda taký prístup k vedeniu riadneho (správneho) účtovníctva, pri ktorom sa jednotlivé výsledkové účtovné prípady (nákladové, ale aj výnosové), prípadne súvahové účty (účty zúčtovacích vzťahov) podrobujú hodnoteniu ich daňovému vplyvu. Po novele zákona o daniach z príjmov, keď sa vybrané náklady stali daňovými až po zaplatení, sa ich analytické sledovanie uplatní nielen na výsledkových účtoch, ale zrejme aj na súvahových účtoch zúčtovacích vzťahov prechádzajúcich do ďalšieho roka (bilančná kontinuita), príp. v operatívnej evidencii. Cieľom takto vedeného účtovníctva je priebežné a plynulé vytváranie podkladov na koncoročné vyčíslenie základu dane, vyčíslenie dane a napokon zaúčtovanie dane.

Na záver podotýkame, že daňové nákladové tituly podmienené zaplatením sú uvedené najmä v ustanovení § 24 ods. 3 zákona o daniach z príjmov. Podľa § 23 ods. 3 písm. g) novely zákona o daniach z príjmov č.466/2000 Z. z. s účinnosťou od 1. 1. 2001, sa však tie isté tituly budú recipročne aj u ich príjemcu zahŕňať do zdaňovaných výnosov a základu dane až po ich skutočnom prijatí. Podľa dôvodovej správy k novele zákona, je to z dôvodu posilnenia daňovej spravodlivosti v tejto oblasti.

Ing. Vladimír Pastierik, HZ Prievidza, s. r. o.