Nemusí len ťahať peniaze

Horná Potôň priekopníkom v športovom podnikaní

Podľa všetkých prognóz a dohôd v nedeľu 11. marca vybehne v prvom „majstráku“ na futbalové ihrisko TJ Družstevník Horná Potôň v mužstve domácich (proti Hrnčiarovciam), s číslom desať na drese Lajos Détári. Futbalista, ktorý v časoch ešte nedávnych patril v gréckom Olympiakos Pireus k najdrahším hráčom sveta. Petrovi Sklutovi, starostovi tejto osem kilometrov od Dunajskej Stredy vzdialenej obce a súčasne aj predsedovi TJ, sa podaril vskutku husársky kúsok. Angažovať vyslúžilca slovenskej ligy ešte ako-tak, no trúfnuť si na 61-násobného maďarského reprezentanta, legionára nemeckého Entrachtu Frankfurt, hráča spomínaného gréckeho klubu, talianskych tímov Bologna, Ancona, Janov, švajčiarskeho Xamax Neuchatel a napokon rakúskeho St. Polten, je predsa len silná káva. Ibaže Hornopotônčanom sa odvážny krok podarilo uskutočniť. Inými slovami, futbalového a možno i skutočného milionára uvidia behať v obci s 1852 dušami. A pravdepodobne už skôr, než v spomínanom termíne na začiatku jarnej časti 4. futbalovej ligy. Iba na dokreslenie. Na prvom prípravnom stretnutí minulú sobotu proti Tomášovu (2:0), kde sa Détári prišiel iba pozrieť, sa tiesnilo aspoň 600 divákov. Prípravných zápasov má byť ešte poltucet. Horná Potôň je po jeseni na 11. mieste, no ak sa chce zachrániť, musí vybojovať minimálne ôsmu priečku. Štvrtoligová súťaž je totiž pred reorganizáciou, a tak Peter Sklut a spol. hľadajú cestičky k záchrane. Na slovenské pomery nevídanou formou.

„Nehľadajte za týmto prestupom žiadny stotisícový tanec,“ povedal na margo prestupu samotný hráč. Podľa neho si chce ešte raz s chuťou zahrať, veď žiadny poriadny futbalista nemôže z večera na ráno zavesiť kopačky na klinec. „Ak také niečo niekto urobil, nikdy nebol futbalistom od srdca,“ konštatoval L. Détári.

Lenže za týmto angažovaním treba vidieť aj niečo iné, než iba futbal. Zainteresovaní zrejme pochopili, že existuje široký priestor, hoci aj na dedine, kde je možné spojiť najrozšírenejší kolektívny šport s obchodnou činnosťou. Na tomto nesporne senzačnom prestupe zohrala totiž vážnu úlohu aj maďarská firma Toti sport, ktorá obchoduje so športovým výstrojom. Podľa vyjadrenia zástupcov firmy počas päťročného intenzívneho úsilia si získala vážne postavenie v maďarských kluboch a jej novým cieľom sa stalo Slovensko. Détári by mohol byť ak nie manekýnom, tak minimálne katalyzátorom tejto snahy, ktorý pomôže urýchliť etablovanie sa firmy na našom športovom trhu. Navyše, ak sám má obchodno-manažérske sklony, o čom svedčia jeho kopačky značky Détári-Hurican. Nadšenie starostu obce a jeho spolupracovníkov v súhre so serióznou sponzorskou ponukou firmy Toti sport (P. Sklut: „Obecná pokladnica angažovaním Détáriho nezbankrotuje. Naopak, aj zásluhou sponzora sa jej odľahčí.“) má šancu vytvoriť na našom športovom nebi zvláštny príklad podnikateľskej aktivity, ktorému treba iba zatlieskať.

Juraj Jursa