Víťaz Šaron musí vyjednávať

Zodpovednosť za masakre v Libanone už nikto exgenerálovi nevyčíta

Rýchly duel exgenerálov sa skončil. Zdrvujúca, ale predpokladaná porážka izraelského expremiéra Baraka však karty ešte viac zamiešala. Nielen na medzinárodnej, ale aj domácej scéne. Bielovlasý exgenerál, ktorý si sám doprial darček k nadchádzajúcim 73. narodeninám, presvedčil síce prisťahovalcov, ruských imigrantov a mladých Izraelčanov, ale prekvapujúce je, že mu dôveru „vodcu na ceste k mieru“ dali voliči napriek jeho vojenskej kariére budovanej na masakre v palestínskych utečeneckých táboroch Sabra a Šatila počas invázie v Libanonu v roku 1982. Hoci prvé vyhlásenia USA, Ruska a EÚ sú viac než ústretové, za všetkými tromi sa skrývala rozpačitosť. G. W. Bush gratuloval víťazovi pol hodinu po oznámení výsledkov (keď predtým krátko telefonicky rokoval s egyptským partnerom), aby sa ubezpečil, že strategická spolupráca pokračuje. Únia sústredená na mierové rozhovory bola miernejšia a vyslovila nádeje, že nový izraelský premiér cestu k mieru nájde. „Krajina sa pustila na novú cestu, cestu mieru a jednoty doma, na cestu honby za skutočným mierom s Arabmi,“ odkázal šéf Likudu z hotelu Tel Aviv krátko po svojom triumfálnom víťazstve. Vyhrala teda vojna alebo cesta k mieru?

Palestínčania a Sýrčania sú ironicky skeptickí. Ak nepoznáš rozdiel medzi Coca-colou a Pepsi-colou, nepoznáš ho vraj ani medzi Šaronom a Barakom, tvrdí arabské obyvateľstvo. Oficiálni predstavitelia dali víťazstvu pravičiara prívlastok „najhlúpejšia udalosť v izraelskej histórii“ (minister pre informácie J. Abíd Rabbú) a predstavitelia militantných hnutí nevylučujú možnosť regionálnej vojny. Z tohto hľadiska je zrejmé, že si Ariel Šaron ako nový izraelský premiér nemôže dovoliť prerušiť rozhovory, najmä keď je za ich pokračovanie stále 70 % tých voličov, ktorí mu zaručili víťazstvo. Teda nemôže tak urobiť z vlastnej vôle. Je zrejmé, že to za neho urobia Palestínčania, pretože požiadavky typu jednotného Jeruzalema (aj s Chrámovou horou), zákazu návratu utečencov, ponechania si strategických bodov na okupovaných územiach z hľadiska bezpečnosti sú tie z bodov agendy, ktorá doteraz vždy pokračovanie rozhovorov odrovnali. Okrem toho, aj keď to popiera, bol to práve on, kto návštevou na Chrámovej hore uvoľnil uzáver na rozbuške „intifády al-Aksá“. Americký internetový časopis Slate ho dokonca prirovnal k ručnému granátu.

Diskutabilná je aj domáca scéna. V izraelskom parlamente je totiž 18 rôznych strán, a ak chce Šaron dosiahnuť aspoň trocha stabilnú vládu, musí si kúpiť aspoň 61 poslancov. Aj z predchádzajúcej vlády E. Baraka. Práve ten ho po fiasku campdavidských rozhovorov v júli minulého roku požiadal o vstup do obdobnej vlády národnej jednoty. „Pripojíme sa k vláde národnej jednoty len vtedy, ak Likud zachová líniu mierového procesu a obrannej politiky, ako aj pokračovanie ekonomickej politiky a sociálnej starostlivosti,“ uviedol Barak. Šaron môže teoreticky kalkulovať so 43 kreslami v knesete, ktoré sa delia medzi jeho Likud a Barakovu Stranu práce. Pravdepodobné je, že Šaron posunie Barakovi post ministra bezpečnosti, čím Baraka postaví na tenký ľad. Aj post šéfa diplomacie pre Šimona Peresa je dosť závažný, aby Strana práce mala ďalšie strategické požiadavky, na druhej strane ani táto pozícia nie je závideniahodná. Dozor nad štátnou pokladnicou by tak mohol dostať buď Meir Sheetrit (v Netanjahuovej vláde minister financií) alebo Silvan Shalom z Likudu. Ak by však išlo o rovnocennú koalíciu, s počtom 62 až 64 členov parlamentu, potom by si Likud prihral ďalšie miesta vo vláde. L. Livnatová by mohla získať kreslo ministerky komunikácie, „Likudská princeznᓠTzipi Livneová je tiež adeptkou na ministerský post, podobne ako Y. Matza, bývalý minister zdravotníctva.

Šaron musí nájsť väčšinu pre svoju vládu, aby bol nový rozpočet prijatý do 31. marca. Inak bude musieť kneset vyhlásiť v priebehu 90 dní nové voľby. Je preto zrejmé, že Šaron ide splietať čo najširšiu záchytnú sieť, aby sa cez ňu do novembra 2003 neprepadol. Aj keď analytici mu veľké šance nedávajú.

Slávka Blazseková