Rating, ktorý si vystavíme do budúcnosti

O chorobe rozhoduje genetika, imunita a množstvo priónov

„Ľudia v permanentnej depresii a strese môžu mať až príznaky Alzheimerovej choroby, pričom vôbec nemusí ísť o túto chorobu. V tomto je aj kľúč na riešenie BSE (tzv. choroby šialených kráv) a v tom spočíva aj odkaz pre ľudstvo. Lebo platí, že systém môžeme síce vybičovať, aby sme z neho dostali maximum, ale dá sa to robiť len po určitú fyziologickú hranicu, a potom zlyháva...” To tvrdí riaditeľ Neuroimunologického ústavu SAV prof. MVDr. Michal Novák, DrSc., ktorý Hospodárskemu denníku ako prvému médiu u nás poskytol rozhovor na túto tému. Podľa tohto špičkového odborníka na problematiku BSE, ktorý pracoval v Anglicku s tromi nositeľmi Nobelovej ceny, preklad tejto skratky z angličtiny je nepresný. Nejde o žiadne šialenstvo, a to ani ľudí, ktorí, žiaľ, dostali nový variant Creutzfeldt-Jakobovej choroby. Či v organizmu prepukne alebo nie, to výrazne ovplyvňuje práve odolnosť imunitného systému, ktorá je limitovaná aj stresom, ako aj veľkosť dávok priónov. Zlyhanie imunity je dôležitým faktorom, ktorý zapríčiňuje ochorenie, pričom nemoc by organizmus ľudí, ale aj zvierat za normálnej situácie dokázal spravidla eliminovať.

„V prvom rade musím povedať, že hovädzí dobytok, ktorý má BSE, má diskordynovaný pohyb a kríva, stráca rovnováhu, padá, lebo jeho centrálny nervový systém je napadnutý. Pojem šialený je silný a nesprávny, ľudia z toho dostávajú paniku, môžu si myslieť, že konzumáciou infikovaného mäsa zošalejú,” vysvetľuje prof. M. Novák. Slovensko má podľa neho niekoľko výhod, na základe ktorých sa dá povedať, že hrozba BSE nie je príliš veľká. Aj krajiny, kde bol diagnostikovaný jeden či dva prípady, sú pri tých státisícoch kusoch dobytka takmer čisté a netreba panikáriť. Keď sa takýto dobytok objaví, tak krajina je síce registrovaná ako pozitívna, ale reálne nebezpečenstvo pre ľudí je mizivé. „Žil som a pracoval vo Veľkej Británii počas celého obdobia najväčšej krízy. Prvé obdobie po roku 1986

sme nevedeli

o čo ide, v tamojšej tlači sa nič neobjavilo. Ani Angličania zo začiatku nevedeli čo sa deje. Vo Veľkej Británii pozmenili postup pri výrobe mäsovokostných múčok, chceli zvýšiť ich biologickú hodnotu, a práve zmenou postupu a následkom vysokých denných dávok sa potravou dostávali nebezpečné prióny do dobytka. Aj keď by u nás niekto, napriek zákazu v minulosti, skrmoval mäsovokostnú múčku, tak pravdepodobnosť, že by v nich boli prióny, je takmer nulová, lebo na Slovensku sme nikdy neupustili od tradičného, osvedčeného spôsobu likvidovania uhynutého dobytka a neprebrali sme britský spôsob jej výroby. Keby niekto u nás načierno skrmoval múčku, tak porušoval síce predpisy, ale nevidím spôsob, akým by mohla byť naša múčka kontaminovaná. EÚ chcela získať jednoznačné odpovede na mnohé otázky, ako sa správa BSE. Z Nového Zélandu a Austrálie sa v roku 1996 doviezli teliatka, ktoré v Británii zámerne infikovali nakazenými mletými mozgami uhynutého dobytka, lebo chceli presne

vedieť priebeh

patologického procesu. Teda, koľko dní uplynie po objavenie sa prvých príznakov, aká musí byť infekčná dávka a podobne. Experimenty boli veľmi precízne a robili sa na kódovaných vzorkách, čiže nikto s nimi nemohol manipulovať. Táto štúdia bola robená EÚ. Pracoval som v Anglicku v Medical Research Council v skupine troch nositeľov Nobelovej ceny (sir Klug, C. Milstein, J. Walker). Boli sme v štátnom veterinárnom laboratóriu vo Weybridge, ktoré je hlavným laboratóriom pre BSE vo Veľkej Británii,“ pokračuje v rozprávaní riaditeľ Národného referenčného laboratória pre BSE a Neuroimunologického ústavu SAV. „Z výsledku jednoznačne vyplývalo, že aby hovädzí dobytok mohol byť infikovaný, musí dostať určitú dávku priónov, na čo existujú presné výpočty, tzv. perorálne infekčné jednotky. Aby teliatka boli infikované, dávky museli byť veľmi vysoké. Z toho sa dá usúdiť, že BSE sa vyskytuje u zvierat, ktoré boli

ustavične kŕmené

kontaminovanou múčkou. Preto si myslím, že u nás hrozba masívneho výskytu tejto choroby neexistuje. Žil som tam s celou rodinou, mäso sme bez obmedzenia konzumovali, moje deti boli odchované na anglickom sušenom mlieku. Pritom vo Veľkej Británii je potenciálne 35 miliónov ľudí, ktorí takéto mäso, aj s priónmi konzumovali. To je oficiálny výpočet.”

Profesora M. Nováka sme sa spýtali, aký spôsob likvidovania chorého dobytka je najlepší. Hovorí, že pozitívne kusy by mali byť zneškodnené spálením. V súvislosti s informáciami z Nemecka, podľa ktorých by sa tam mali vybiť státisíce kusov dobytka, pripomína, že Nemecko musí presvedčiť svojich občanov, aby mali istotu, že nemôžu prísť do kontaktu s infikovaným mäsom. „Po skúsenostiach Veľkej Británie radšej prijmú aj dvakrát ostrejšie opatrenia. Predstavte si, že by sa neprijali striktné postupy proti BSE. Potom

môže skolabovať

niekoľko priemyselných odvetví. A to si nemôže dovoliť ani taká silná ekonomika, ako je nemecká. Ľudia totiž zužitkujú až 99 % produktov, ktoré poskytuje hovädzí dobytok.“ Podľa toho sa dá, ako povedal, usúdiť, že ak Slovensko zodpovedne dokáže, že u nás BSE nie je, tak to bude pre našu ekonomiku znamenať obrovské výhody. Bude to signál pre mnohé zahraničné firmy, ktoré začnú u nás investovať a podnikať. Zahraničie bude chcieť náš chovný materiál atď. Ako Národné referenčné laboratórium pre BSE pri Štátnej veterinárnej správe SR začal Neuroimunologický ústav SAV v Bratislave v spolupráci s Univerzitou veterinárskeho lekárstva v Košiciach robiť rozsiahly genetický skríning našich oviec, či sú vnímavé na klusavku a scrapie. Začalo sa na Orave a už je vyšetrených okolo 300 kusov oviec. „V priebehu niekoľkých hodín vieme získať abecedu ich génov. Takže dokážeme presne určiť, či ovca môže byť náchylná na tieto choroby. Ak by sme mali geneticky rezistentné ovce, všetci ich budú chcieť pre svoj chov. To prispeje k istote,

že sme čistí

a môže to mať obrovský ekonomický význam. Bude však záležať od kompetentných, ako to potom dokážu využiť. Nikde som nepočul, že by sa niektorý novinár našich predstaviteľov spýtal, koľko finančných prostriedkov by stála rýchla diagnostika odporážaných zvierat, aby konzument mal jednoznačnú istotu, že mäso nie je infikované. Koľko mieni vláda uvoľniť na to prostriedkov? Veď o tom už rokovali aj parlamenty mnohých krajín,“ pripomína M. Novák. Ako sme sa od neho dozvedeli, na Slovensku máme dvojstupňovú diagnostiku. Existujú primárne, záchytné laboratóriá prvotného kontaktu. To znamená, že každý podozrivý kus dobytka, s príznakmi akejkoľvek nervovej choroby, musí ísť na kompletné vyšetrenie. Tiež všetky dovezené zvieratá z krajín, ktoré vtedy boli bez BSE a dnes tam BSE je, idú povinne na vyšetrenie. Aby však bola úplná istota, každá vyšetrená podozrivá vzorka sa na Neuroimunologickom ústave opätovne analyzuje. Je zápisnične deponovaná, aby mohla byť, ak by bolo treba, komisionálne alebo aj zahraničnými expertmi následne posúdená. Až potom sa vysloví

konečný verdikt,

či príslušný kus dobytka bol alebo nebol postihnutý BSE.

Profesor M. Novák potom vysvetlil, čo sa deje v organizme, ktorý prijímal v potrave prióny. „Je možné, že nositeľmi priónov sú ľudia. Pri šírení tejto choroby v tele zohráva rozhodujúcu úlohu jeho imunitný systém. Na rozličných zvieratách sa zistilo, že hlavným komponentom pri šírení priónov zo zažívacieho systému do centrálneho nervového sú antigén prezentujúce bunky. Takáto bunka je kľúčovou bunkou imunitného systému, ukazuje bunkám zodpovedným za navodenie imunitného procesu svoj produkt, v tomto prípade prión. Keď ona nie je a nemá kto ten prión ukazovať, tak zviera neochorie. Preto sme sa pýtali, ako je teda možné, že bunka, ktorá je zodpovedná za imunitu, je vlastne šíriteľom BSE. Odpoveď je vedecky odôvodnená tak, že prión je dosť odolný proti štiepeniu rôznymi proteázami, čiže enzýmami, ktoré bielkoviny ťstrihajúŤ. Táto antigén prezentujúca bunka, keď chce povedať v imunitnom systéme, poďte mi pomôcť vytvoriť protilátky a ochrániť proti infekčným priónom, potrebuje prión ťnastrihaťŤ. A ona ho nastrihať nevie. Pokiaľ je teda organizmus stále zásobovaný novými infekčnými priónmi, tak obranyschopnosť organizmu sa vyčerpá a antigén prezentujúce bunky, ktoré prión ukazujú, namiesto toho, aby ho eliminovali, rozširujú ho a infekcia má voľný priebeh.“ Z toho podľa neho vyplýva, že o BSE rozhoduje veľkosť dávky priónov a odolnosť imunitného systému. Znamená to, že ak je imunitný systém zdravý a v malom množstve

prijíma aj prióny,

tak by rozhodne ani človek nemal ochorieť. To pravdepodobne súvisí s tým, prečo niektorí ľudia, na rozdiel od miliónov iných, dostali nový variant Creutzfeldt-Jakobovej choroby. Imunitný systém je zodpovedný za to, či všetky mutované bunky alebo potenciálne karcinogénne sú eliminované. Toto rozoznanie, napríklad v období stresu, organizmus niekedy nedokáže. Vo Veľkej Británii ochoreli na BSE najmä vysokovýkonné dojnice. Boli totiž produkčne vybičované, čo je nezdravý extrém. Ich imunitný systém bol tým veľmi stresovaný a neplnil celkom svoju funkciu, lebo pri strese sa imunitný systém oslabuje až o polovicu. Prejavuje sa to napríklad tak, že cez stres zviera ochorie aj na to, proti čomu je inak imúnne. U ľudí sa stres prejavuje aj zajakávaním, nevýkonnosťou a tiež môžeme ochorieť,“ uviedol profesor M. Novák.

Vladimír Turanský