Odvážne európske ambície

Do roku 2010 dobehnúť USA a udávať tón

Európska komisia (EK) oznámila včera desať oblastí, v ktorých musia členské krajiny EÚ konať, aby si udržali nádej na splnenie cieľa z vlaňajšieho lisabonského summitu. Ako uviedol denník Financial Times, rozrastajúca únia sa má podľa tohto plánu do roku 2010 stať najkonkurencieschopnejšou svetovou ekonomikou založenou na vedomostiach a informačných technológiách. Odvážne ambície, ktoré na jednej strane vychádzajú z reality, keďže západná Európa je dnes jedným z hlavných motorov rozvoja vedy a počítačových technológií, ale na druhej strane realitu ignorujú, lebo zabúdajú, že takýto scenár si vyžaduje pevnú jednotu únie a koordinovanú politiku v oblasti vedy a výskumu. Čo, aspoň zatiaľ, neplatí, a to z viacerých príčin. Pri neexistencii fungujúceho jednotného trhu práce, jednotlivé európske štáty majú tendenciu kradnúť si „mozgy“, intenzívne sa predbiehajú, aby odčerpali vedcov a mladých špecialistov z chudobnejších štátov strednej a východnej Európy. Okrem toho, dnes ešte nikto nedokáže predpovedať, ako bude vyzerať a najmä ako bude fungovať Európska únia o päť až desať rokov, keď sa rozšíri o „chudobnejších príbuzných“. No a je známe, že členské štáty únie majú problém dohodnúť sa na spoločnej politike aj v iných sektoroch. A tiež nesmieme zabúdať, že proces globalizácie si príliš nevšíma záujmy a priority regionálnych organizácii, ale najmä záujmy koncernov.

Aj napriek tomu, takéto vytyčovanie stratégií a cieľov je správne. Nie je tajomstvom, že Japonci plánujú až na dvadsať rokov dopredu a možno aj preto sú jednou z technologických veľmocí sveta. A ak sa zjednotená Európa popri USA a Japonsku chce stať povestným tretím pólom svetovej ekonomiky, tiež musí kráčať za jasne novenými cieľmi. Aj keď náročnými. Dokument, ktorý včera EK schválila, vytyčuje program marcového summitu EÚ v Štokholme. Európska komisia vyzýva na vyššie úsilie v budovaní skutočného európskeho jednotného trhu, čomu má pomôcť urýchlenie prác v kľúčových oblastiach ako deregulácia alebo reforma finančného a pracovného trhu. Správa, ktorú predstavil šéf EK Romano Prodi, sa sústreďuje najmä na kroky, ktoré majú byť prijaté tohto roku.

Euroštátnici si uvedomujú nevyhnutnosť vytvorenia pravého európskeho trhu pracovných síl. Aj preto, zámerom EK je podporiť všetky kroky vedúce k zabezpečeniu uznávania profesionálnej kvalifikácie, práva na dôchodok a sociálne zabezpečenie na celom území EÚ. To však je jednoduché iba na papieri. V realite sa to dotkne takých citlivých politických otázok ako napríklad imigrácia. Darmo, Európania citliví na svoju kultúru a národné špecifiká sú aj na prahu tretieho tisícročia ešte dosť xenofóbni a nedôverčiví voči cudzincom, čo ostro kontrastuje s črtami novej ekonomiky. Deficit kvalifikovaných síl je realitou, veď nenadarmo Nemecko, Rakúsko, Írsko, Veľká Británia a iné štáty robia svoju sólopolitiku na prilákanie „múdrych hláv“ zo zahraničia. Európska komisia sa na úrovni celej únie snaží prijať „ľskejšiu“ politiku voči kvalifikovaným pracovníkom, ktorí by pomohli odstrániť nedostatok pracovných síl vo viacerých oblastiach. A pozitívom je, že EK uvažuje v konkrétnej rovine. Dokument navrhuje strednodobé ciele v oblasti zamestnanosti žien, urýchlenie akčného plánu finančných služieb, aby sa zabránilo meškaniu v budovaní jednotného finančného trhu, vyzýva na koordinovanú stratégiu boja proti byrokracii v podnikaní a budovanie jednoduchšej legislatívy upravujúcej elektronický obchod. Hlavne však zdôrazňuje potrebu vedy a výskumu, ako aj rozvoja nových technológií vrátane biotechnológií. Bez toho sen o roku 2010 zostane navždy iba snom...

Iaromír Novák