Ministerskí zaspali, no kritizujú...

Podarí sa oživiť R. Ficovi rozhodcovské konanie?

Na konci roku 1999 evidovali súdy na Slovensku 63 244 nevybavených obchodných sporov. Dĺžka riešenia obchodného sporu je takisto alarmujúca: v tom istom roku trvalo vyše 50 mesiacov, čiže vyše 4 roky a v priemere vyriešenie občianskoprávnych vecí (pod ktoré štatisticky patria aj obchodné spory) trvalo 12 mesiacov. Tento stav nepomohla riešiť ani doterajšia podoba rozhodcovského konania, ktorú upravuje zákon č. 218/1996 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Ak si uvedomíme, že finančné zdroje viazané v obchodných sporoch predstavujú niekoľko miliárd korún a Slovensko v súčasnosti potrebuje urýchlene investovať do moderných technológií, je jasné, že riešenie obchodných sporov treba urýchliť. Tak, ako je to bežné vo vyspelých krajinách, práve pomocou rozhodcovského konania. To je aj hlavný cieľ návrhu novely zákona, ktorú predložil do parlamentu poslanec Robert Fico. Rokovať sa o nej má v najbližších dňoch, ešte na tejto schôdzi.

„Aby malo rozhodcovské konanie potrebnú vážnosť a plnilo svoju funkciu, musíme ho zatraktívniť. Ak sa v zmluve dve strany dohodnú na osobe rozhodcu, jeho verdikt by za určitých podmienok mal byť konečný a vykonateľný a nemalo by byť proti nemu možné podávať žiadne ďalšie opravné prostriedky na súd. Len tak sa rozhodovanie sporov urýchli,“ charakterizoval podstatu svojho návrhu R. Fico. Doteraz totiž má tá strana sporu, ktorá s výrokom rozhodcu nesúhlasí, možnosť obrátiť sa na súd. Preto aj základná zmena, ktorú návrh novely zákona prináša, spočíva v posilnení

pozície rozhodcu.

Na súd by sa v prípade jej schválenia mohla jedna zo strán odvolávať iba vo výnimočných prípadoch (napríklad pre porušenie zákona a pod.).

Na návrhu, ktorým sa bude parlament zaoberať, spolupracovala Komora komerčných právnikov SR. Jej predseda JUDr. J. Brda nám povedal, že si od neho sľubujú aj zvýšenie odbornosti v tejto oblasti. Účastníci sporu budú mať možnosť dohodnúť sa na rozhodcovi - odborníkovi z takej oblasti, v ktorej spor vedú. „Rozhodca nemusí byť človek len s právnickým vzdelaním. Môže byť napríklad aj ekonóm. Hľadáme riešenia - a to chceme v parlamente prediskutovať - aby bol proces výberu rozhodcu čo najflexibilnejší,“ hovorí R. Fico. „Ja by som bol do budúcnosti dokonca za to, aby výber rozhodcu bol absolútne voľný. Jednoducho si urobím doložku v obchodnej zmluve a poviem, že o našich prípadných sporoch bude rozhodovať rozhodca, na ktorom sa dohodneme. Pritom nemusí ísť o rozhodcu, ktorý bude zapísaný v nejakom oficiálnom zozname.“

Tento poslanecký návrh novely zákona, ktorý vznikol doslova ako spoločenská objednávka z podnikateľského prostredia, sa prelína

s prácou Ministerstva

spravodlivosti SR, ktoré v týchto dňoch tiež pripravuje komplexnú novelu zákona o rozhodcovskom konaní. „Lenže zo strany MS SR je to pomalý proces,“ kritizuje právom JUDr. J. Brda, pretože pôvodne malo ministerstvo úlohu pripraviť návrh novely zákona už minulý rok. Ale uznesenie vlády jej ju odpustilo a posunulo na tento rok. Takýto presun však nie je akceptovateľný v očiach podnikateľskej verejnosti, pretože nejde o to, či ministerskí pracovníci splnia úlohu vo vládou stanovenom termíne, ale o podstatu veci. A podnikatelia potrebujú urýchliť riešenie sporov - už včera bolo neskoro. No i napriek tomu ani Komora komerčných právnikov, ani R. Fico sa aktivite ministerstva nebránia a svoj návrh nevnímajú v rozpore s rezortným.

„Nechceme súperiť

s ministerstvom, ide nám o riešenie podstaty veci. Veď nech predloží svoj návrh a parlament nech rozhodne, ktorý je pre podnikateľov najefektívnejší. Určite nájdeme spoločnú reč. V tomto nechcem viesť žiadnu vojnu, ide nám o otvorenie diskusie na túto tému.“ S touto myšlienkou súhlasí aj JUDr. J. Brda. Ich „spolupráca“ na dotváraní novely zákona bude isto veľmi zaujímavá, pretože ministerstvo návrhu R. Fica vyčíta, že neodstraňuje podstatné nedostatky platnej právnej úpravy. Ide najmä o to, že údajne nerozširuje rozsah oblastí, kde možno využiť inštitút rozhodcu, nerieši široké dôvody na zrušenie rozhodnutia rozhodcu a nevytvára pravidlá na usmernenie konania rozhodcu v prípade, keď je nečinný. Je paradoxné, že rezort kritizuje práve tie veci, o ktorých R. Fico hovorí ako o podstate svojho návrhu. Otázkou však zostáva to, prečo ministerstvo nepodalo svoj - podľa jeho pracovníkov lepší a komplexnejší návrh - už minulý rok.

Pravdou je však aj to, že slovenskí podnikatelia inštitút rozhodcu

využívajú veľmi málo,

a ak, tak iba v zahraničnoobchodných sporoch. „Ide jednak o ich neinformovanosť o tejto možnosti, ale dôvodom je aj zložitý mechanizmus jej uplatnenia,“ uzatvára R. Fico. Z jeho slov teda vyplýva aj ďalšia aktuálna úloha - jednak pre zákonodarcov, ale najmä pre rezort spravodlivosti - informovať podnikateľskú verejnosť.

Katarína Šimková

Peter Višváder