Biopotraviny u nás stále nie je dostať

Platí, že všetci sme na jednej lodi, zdravie máme iba jedno

Európa sa začína spamätávať. Neskoro, ale predsa. Nová spolková ministerka poľnohospodárstva Renate Künastová, ktorá otvorila v Berlíne 75. ročník veľkej medzinárodnej výstavy potravinárstva Grüne Woche, zdôraznila, že súčasnú nedôveru ku kvalite potravín odstráni len presadenie novej agrárnej politiky. Do desiatich rokov by malo byť na nemeckom trhu až 30 % ekologicky vhodných potravín.

Mottom tohtoročného fóra je v súvislosti so situáciou okolo choroby šialených kráv (BSE) čistota vyrábaných potravín z prírodných zdrojov, bez použitia chemikálií a stabilizačných umelých látok. Ako povedala, tak výrobcovia, ako aj spotrebitelia, ale aj politici, „sedia na jednom konári“. O situáciu okolo BSE sa u nás zaujímajú aj členovia našej vlády vrátane premiéra, ale nezaznamenali sme, že by sa zvýšenou mierou interesovali o problémy nášho ekologicky riadeného poľnohospodárstva, pričom práve tam by bolo treba začať. To je totiž zárukou, že potraviny pre zvieratá a následne pre ľudí budú zdravé, bez rozličných rezíduí. Ministrom a poslancom NR SR to nedávno pripomenuli otvoreným listom pod hlavičkou Zväzu priateľov ekologického poľnohospodárstva Ekotrend, odborníci zúčastnení na konferencii o perspektívach tohto odvetvia. Odporúčajú vláde a parlamentu podniknúť konkrétne kroky na zlepšenie situácie v ozdravovaní hospodárenia na našich farmách. V tejto súvislosti napríklad akreditovať náš kontrolný a certifikačný systém ekologického poľnohospodárstva, dobudovať kontrolný systém, zriadiť samostatný referát na ministerstve, vypracovať systém podpory a spracovávania bioproduktov, zaviesť finančnú kompenzáciu zvýšených nákladov na biologickú ochranu rastlín, reštrukturalizovať výskum v tejto oblasti atď.

K 1. januáru 2000 pôsobilo u nás v systéme ekologického poľnohospodárstva 89 podnikateľských subjektov hospodáriacich na výmere 58 521 hektárov pôdy. Táto plocha predstavuje len 2,5 % z výmery poľnohospodárskej pôdy v SR. Ukazuje sa, že rozvoj tejto formy hospodárenia je nevyhnutný.

Poľnohospodári dodržiavajúci tento prísny režim hospodárenia, presne vedia v akej kvalite pestujú produkty, čím kŕmia hospodárske zvieratá. Tým je vylúčená ich kontaminácia a aj živočíšne produkty sú zdravšie ako tie, ktoré pochádzajú z intenzívneho spôsobu hospodárenia. Na Slovensku však ich výrobky takmer nedostať. Nie je vybudovaná sieť predajní a väčšina produktov ide na export. A keďže politici a spotrebitelia naozaj sedia na jednej lodi, nemožno tieto aktuálne výzvy ignorovať. Veď Slovensko v ekologickom poľnohospodárstve zaostáva za Európou o 15 až 20 rokov. Kompetentní by mohli byť v týchto otázkach aktívnejší, aby neplatilo to, že niečo podniknú až vtedy, keď sa čosi vážne stane.

Andrej Pokojný