Brať podporu? Radšej firma

Ako to vyzerá, inžinier bude len podpisovať a brať peniaze

Novela zákona č. 236/2000 o autorizovaných stavebných inžinieroch a architektoch a novela zákona č.237/2000, ktorá by mala vstúpiť do platnosti 1. januára 2002, spochybnia existenciu projektantov a odborne spôsobilých technikov vo výstavbe, ktorí podľa týchto zákonov stratia možnosť podnikania. A to napriek tomu, že vďaka dlhoročným praktickým skúsenostiam získali neoceniteľné odborné vedomosti a schopnosti v projektovej činnosti, v odborných profesiách osvedčenie o odbornej spôsobilosti podľa osobitných predpisov a stali sa tak špecialistami vo svojom odbore, mnohí sa podpísali pod zlepšovacie návrhy, vynálezy alebo majú za sebou publikačnú činnosť a podieľali sa na tvorbe technických noriem.

Medzi tých, ktorých sa spomínané zákony konkrétne týkajú, patrí aj projektantka Beáta Ferkodičová z Piešťan, ktorá sa projektovaniu venuje od skončenia stredoškolského štúdia na elektrotechnickej priemyslovke pred 26 rokmi. Po dlhoročnom pôsobení v projekčnom ateliéri Zdravoprojektu piešťanské pracovisko 1. apríla 1992 zrušili. „Bolo to ako prvoaprílový žartík, ale bola to skutočnosť. A keďže som samoživiteľkou, neostalo mi nič iné, len si vybaviť živnostenský list a začať podnikať na vlastnú päsť. Mala som ešte jednu možnosť, prihlásiť sa na úrade práce a brať podporu. To však nebola cesta riešenia existenčnej otázky a tak vznikla

firma MaR-SKR,

čo v znamená meranie a regulácia – systém kontroly riadenia, v ktorom je zahrnuté aj riešenie slaboprúdových a silnoprúdových inštalácií, teda všetko, čo som mohla ponúknuť zákazníkom. Nemala som žiadne skúsenosti v podnikaní, mojou devízou boli len praktické vedomosti z dvadsaťročného projektovania, viera vo vlastné schopnosti a hlavne, bola to jediná možnosť, ako ďalej prežiť. Pamätám sa, že som pociťovala veľkú neistotu a strach, ako to všetko dopadne.“

„Spočiatku som sa špecializovala na oblasť merania a reguláciu, neskôr som sa začala zaoberať aj silnoprúdom a s tým súvisiacimi prípojkami, bleskozvodmi. Dnes sa špecializujem predovšetkým na meranie a reguláciu a elektroinštalácie nízkeho napätia do tisíc voltov, absolvovala som skúšky osobitej spôsobilosti, odborné skúšky pre projektovanie elektro na inšpektoráte bezpečnosti práce. Táto profesia je veľmi náročná pre ženu, nevyhnutne vyžaduje technické, a tak trochu aj chlapské, v prvom rade logické myslenie. Ak sa žena

chce mužom

profesijne vyrovnať, niekedy musí veľmi premýšľať, kombinovať, vynaložiť úsilie, aby neurobila chybu, aby zvolila optimálny variant a predovšetkým, aby našla čo najekonomickejšie riešenie problému tak, aby navrhnuté zariadenie bolo funkčné podľa požiadavky investora.“

Množstvo projektov závisí od ich náročnosti. Jeden rok sa nazbierajú desiatky menších, väčšinou od malých stavebníkov, inokedy ich je len niekoľko ročne, ale vyžadujú si obrovské množstvo hodín sústredenej práce, konzultácií, návštev miesta činu. „Tým, že človek podniká sám, len ťažko sa dostane k väčšej zákazke. To musí byť náhoda. Malí stavebníci si zasa nedovolia osloviť z finančných dôvodov veľké projekčné kancelárie, takže aj my sme v praxi potrební a vyhľadávaní. V našom úzkom regióne je nás päť v profesii ťnnŤ a všetci máme o prácu postarané. Mám široké spektrum zákaziek, od rodinných domov cez kotolne až po zdravotnícku výstavbu. Zarobím toľko,

že prežijem

a žijem slušne. Nehovorím, že je to luxus, ale to, čo potrebujem, mám. Preto ma už teraz desí krok Slovenskej komory stavebných inžinierov a architektov, ktorí svojím diskriminačným a protiústavným rozhodnutím chcú zlikvidovať stovky šikovných, skúsených stredoškolsky vzdelaných odborníkov z praxe len pre to, že nedisponujú vysokoškolským diplomom. Patrím medzi nich aj ja. Viem, ako to dopadne neskôr v praxi. Inžinier bez kontaktov, bez práce a bez skúseností bude podpisovať za odmenu projekty, ktoré my budeme aj naďalej, ale už neoficiálne projektovať a rozdeľovať sa aj s tým málom, čo vyprojektujeme. Aký zmysel majú takéto nariadenia?“

Zora Petrášová