Neznáme Ja

Ukrytá časť našej mysle vidí a počuje veci, ktoré unikajú. Je dejiskom všetkých nevedomých procesov, ako je reflexné konanie, sny, podprahové vnímanie a mnoho ďalších javov, ktoré veda až teraz začína objavovať a nachádzať v nich kľúč na vysvetlenie ľudského správania a individuality.

Máte pred sebou časopis. Váš zrak prelietava z jednej strany na druhú po riadkoch tlačených slov. Za niekoľko sekúnd sa vaše ruky dajú do pohybu, aby obrátili stránku. Asi sa domnievate, že to všetko robíte sami, že kontrolujete svoje rozhodnutie, že je to vaša vedomá vôľa. Ale čo ak sa mýlite? Čo ak do vášho rozhodnutia zasiahlo vaše druhé ja, niečo ako vnútorný prízrak, ktorý je dôležitou súčasťou vašej osobnosti?

Tak to aspoň tvrdia s čoraz väčšou istotou mnohí vedci. Odborníci deklarujú, že naša myseľ sa skladá z dvoch bytostí: jednej vedomej, jasnej a zrejmej, a druhej nevedomej, zložitej a hlbinnej. Prvá zodpovedá za to, čo naše ja vidí, počuje alebo cíti. Druhá za to, čo naše telo a mozog zaznamenávajú ani o tom nevediac, a čo je rovnako nevyhnutné k úplnosti ľudského správania.

Jedným z významných vedcov v oblasti tohto druhého ja, teda nevedomia, je kanadský vedec Phillip Merikle. „Často si myslíme,“ vraví, „že myseľ a vedomie je to isté a že si uvedomujeme všetko, čo je potrebné, aby sme mohli žiť. Čím viac však skúmame ľudské nevedomie, tým viac zisťujeme, koľko nám toho uniká.“ Ako veda preniká do tajov mozgu, objavuje stále nové formy nevedomého vnímania a nové mentálne schopnosti, o existencii ktorých sme až doteraz mali iba slabé tušenie.

Hoci skúmanie tohto mechanizmu siaha niekoľko storočí do minulosti, väčšina ľudí si spája pojem nevedomia s Freudom a psychoanalýzou. Podľa pokračovateľov tohto smeru sa dá psychický život definovať podľa stupňa uvedomení, ktoré pociťujeme. Vedomé javy sú tie, ktoré si ustavične všímame. Je však aj druh javov, ktoré si uvedomujeme iba vtedy, ak dávame pozor, a ďalej tie, ktoré si nemôžeme uvedomiť nikdy. Podľa Freuda má byť veľká časť psychodynamickej terapie zameraná na to, aby sme si uvedomili nevedomie, pretože v tejto skrytej časti našej mysle ležia kľúče k psychickému životu a jeho možným poruchám.

Veda rieši aj dnes dve základné otázky: Existuje nevedomý spôsob vnímania skutočnosti? Ak áno, ako to môžeme dokázať? Moderná psychológia objavila mnoho javov, ktoré dokazujú, že odpoveď na prvú otázku znie áno. Jedným z nich je vnímanie pod pocitovým prahom. Ukázalo sa, že podnety, ktoré sú príliš slabé, aby mohli byť vnímané vedome, môžu však vnemy a iné psychologické procesy ovplyvňovať. Skúmajú sa najmä krátkodobé podnety, obrazy alebo zvuky vysielané rýchlosťou 1 až 100 milisekúnd, ktoré mozog nie je schopný zachytiť. V skutočnosti ich nielen vnímame, ale majú na nás prekvapujúci vplyv.

V osemdesiatych rokoch robila skupina vedcov s dobrovoľníkmi pozoruhodný pokus. V intervale jednej milisekundy im premietli na plátno dvadsať nepravidelných osemuholníkov. V takejto rýchlosti nie je človek schopný obraz vnímať. Keď účastníkov testu požiadali, aby určili, ktoré obrazce im boli premietané, nikto to nedokázal. Prekvapenie však nastalo, keď pokusné osoby požiadali, aby z ešte väčšieho počtu osemuholníkov vybrali tie, ktoré sa im najviac páčili. Vybrali tie obrazce, ktoré im predtým premietli.

Experiment dokázal, že vnímanie na nevedomej úrovni nielen existuje, ale ovplyvňuje naše hodnotenie javov. Existenciu druhého ja dokazuje aj mnoho iných javov. Vedci skúmajúci ľudské správanie používajú niektoré techniky, ako je napríklad hypnóza, aby prenikli do tajomných bludísk druhého ja. O možnostiach terapeutického využitia týchto výskumov existuje stále mnoho pochybností. Podľa niektorých vedcov by sa možno mohli využiť v diagnostike fóbií.

Výskum nevedomia je stále vo vývoji. Vedci zatiaľ presne nevedia, na čo nevedomie slúži, no už s istotou vedia, že existuje.

(mb)

Posledné vedecké sledovania v neuroanatómii ukázali, že zrak určený na vnímanie sa odlišuje od zraku určeného na vyvolanie činnosti. Prvý z nich (A) opíše predmety tak, aby si ich myseľ mohla zapamätať, porovnať ich a premýšľať o nich. Vytvára preto abstraktné obrazy, ktoré mozog začne vedome hodnotiť.

Zrak pre činnosť (tzv. vizomotorický systém) je záležitosťou nevedomia a jeho úlohou je vytvoriť presný obraz toho, čo vidíme, so všetkými rozmermi, vzdialenosťou, s perspektívou a pohybom, aby sme mohli konať (B).

Prah nevedomia

Mnoho vedeckých pokusov dokazuje, že niekoľko milisekúnd pred tým, ako sa rozhodneme vykonať nejaký pohyb, sú už v mozgu aktivované elektrické impulzy pôsobiace na náš motorický systém. To by znamenalo, že voľná činnosť nemá pôvod vo vedomí, ale že ju ovláda naše druhé ja. Podľa kalifornského vedca V. Ramachandrana existuje medzi 150 až 200 milisekundami prah, na ktorom vedomie, pokiaľ to uzná za nevyhnutné, môže prerušiť povel k činnosti, ktorý nám našepkáva