|
|||||||||||||||||
Piatok 9.Februára 2001 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Kedy vykonávame vyrovnanie danePríjem zamestnanca od jedného a viacerých zamestnávateľov Od roku 1993 platí, že ak mal zamestnanec v priebehu roka okrem príjmov zo závislej činnosti aj iné druhy príjmov (napr. z podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti, prenájmu, ostatné príjmy) alebo mal príjmy zo závislej činnosti zo zahraničia, že v takomto prípade nie je možné mu ročné zúčtovanie vykonať. Ak tieto jeho zdaniteľné príjmy (brutto) boli za rok vyššie ako 10 tis. Sk, je povinný podať daňové priznanie. Do sumy 10 000 Sk sa nepočítajú príjmy, ktoré boli zdanené osobitnou sadzbou dane a príjmy od dane oslobodené. Od roku 2000 však platí ešte ďalšie obmedzenie, a to pre daňovníka -zamestnanca, ktorý mal príjmy zo závislej činnosti súčasne v jednom čase od viacerých zamestnávateľov (ktoré boli zdaňované preddavkami na daň), ktorý bude musieť podať daňové priznanie a ročné zúčtovanie sa mu nebude môcť vykonať (bližšie pozri § 38 ods. 3 zákona č. 366/1999 Z. z.). Príjmami od viacerých zamestnávateľov súčasne sa rozumie, že zamestnanec mal v jednom kalendárnom mesiaci naraz príjmy od dvoch alebo viacerých zamestnávateľov, napr. u jedného na základe pracovného pomeru a u druhého na dohodu o pracovnej činnosti. Ide len o príjmy zdanené preddavkami na daň. Ak by mal zamestnanec príjmy na základe týchto dvoch právnych vzťahov od toho istého zamestnávateľa, aj keď v jednom čase, ide o príjem od jedného zamestnávateľa (platiteľa). Len preddavky na daň Ročné zúčtovanie sa týka len tých príjmov zo závislej činnosti, ktoré boli v priebehu roka zdaňované preddavkovo, t. j. ak neboli zdanené osobitnou sadzbou dane (10 %). Je to logické, pretože príjmy zdaňované osobitnou sadzbou dane (§ 36 zákona č. 366/1999 Z. z.) sú vo väčšine prípadov daňovo vyrovnané. V závislej činnosti by bol výnimkou len prípad, ak išlo o príjem plynúci v nepeňažnej forme, keď nebolo možné zrážku dane (10 %) fakticky vykonať. Takýto príjem, ak sa nevyrovnal pri najbližšom peňažnom plnení, sa vyrovná dodatočne buď pri ročnom zúčtovaní, alebo pri daňovom priznaní. Bližšie pozri ustanovenie § 41 ods. 3 písm. a) zákona č. 366/1999 Z. z. Ročné zúčtovanie sa ďalej týka len príjmov zo závislej činnosti (§ 6 ods. 1 zákona č. 366/1999 Z. z., okrem písmena e), ktoré sa týka prostriedkov sociálneho fondu) a funkčných požitkov (§ 6 ods. 9 cit. zákona). Iné druhy príjmov sa neberú do úvahy v prípade, ak boli zdanené osobitnou sadzbou dane alebo boli v roku 2000 od dane oslobodené. Príklad Ak mal zamestnanec v roku 2000 okrem príjmov zo závislej činnosti od jedného zamestnávateľa len jednorazový náhodný, príležitostný príjem - napr. zo sprostredkovania podľa Občianskeho zákonníka, v hodnote vyššej ako 10 000 Sk, ročné zúčtovanie mu zamestnávateľ nemôže vykonať, pretože mal okrem príjmov zo závislej činnosti aj tzv. ostatný príjem (§ 10 ods. 1 písm. a) zákona č. 366/1999 Z. z.). Musí si podať daňové priznanie. Ak by výška tohto príjmu bola do 10-tisíc Sk, ročné zúčtovanie by sa mohlo vykonať, pretože by išlo o príjem od dane oslobodený. Podobne mohlo ísť napríklad o príjem z príležitostného prenájmu hnuteľnej veci (auto, vŕtačka, kosačka, motorová píla). Medzi príjmy do výšky 10-tisíc Sk, ktoré sú od dane oslobodené, patrí úhrn príjmov podľa § 10 ods. 1 písm. a), b) a c) zákona č. 366/1999 Z. z.: príjmy z príležitostných činností, náhodné a jednorazové príjmy (nemôže ísť o príjem zo závislej činnosti, z podnikania, z kapitálového majetku), príjmy z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí (príjem z prenájmu nehnuteľností je zdaniteľný v každom prípade - t. j. ak ide napr. o prenájom bytu, domu, pozemku, záhrady, chaty), príjmy z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva, ak nejde o činnosť vykonávanú v rámci podnikania (napr. predaj úrody zo záhrady). |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. |