Náhrada za stratu príjmu

V súvislosti s pracovnými úrazmi a chorobami z povolania sú všetci zamestnávatelia povinne poistení v Slovenskej poisťovni (v rámci svojej zodpovednosti za škodu, ktorá by mohla zamestnancom v tejto súvislosti vzniknúť). Ak k pracovnému úrazu alebo chorobe z povolania dôjde, náhradu škôd potom za zamestnávateľa vypláca zamestnancovi poisťovňa.

Náhrada škody

je všeobecne príjmom od dane oslobodeným, avšak s výnimkou náhrady za stratu príjmu (§ 4 ods. 2 písm. l/ zákona č. 366/1999 Z. z.). Ak poisťovňa vyplatí tzv. bolestné alebo náklady spojené s liečením a pod. plnenia, majúce čiste charakter škody, tieto sú od dane oslobodené. Ak však vyplatí náhradu za stratu príjmu, od 1. 1. 2000 sa tento príjem považuje za príjem zo závislej činnosti (§ 6 ods. 1 písm. f/ zákona č. 366/1999 Z. z.). Do konca roku 1999 patril tento druh príjmu medzi tzv. ostatné príjmy.

Vzhľadom na túto podstatnú zmenu charakteru príjmu si treba uvedomiť, že poisťovňa, i keď zamestnanec nie je v nej zamestnaný, je v tomto prípade považovaná na daňové účely za zamestnávateľa. Z toho jej vyplývajú povinnosti ako platiteľovi dane (zrážať z tohto príjmu daň alebo preddavok na daň). Pri príjme do 4000 Sk mesačne sa tento príjem zdaní vo väčšine prípadov 10-percentnou sadzbou dane, ktorá je vyrovnaná (za predpokladu, že zamestnanec nemá v tomto čase v poisťovni podpísané vyhlásenie k zdaneniu príjmov zo závislej činnosti, čo je asi najčastejší prípad). Takýto príjem sa do ročného zúčtovania a ani do daňového priznania logicky neuvádza.

Ak je príjem vyšší ako 4000 Sk alebo je vyhlásenie podpísané, poisťovňa aplikuje pri zdanení preddavok na daň. Zamestnanec v takomto prípade musí uvažovať, či je povinný podať daňové priznanie alebo či možno vykonať ročné zúčtovanie. Daňové priznanie musí podať v prípade, ak mu príjem plynul v čase (mesiaci), keď mal i ďalší príjem zo závislej činnosti od ďalšieho zamestnávateľa, zdanený preddavkom na daň.

Príklad

Ak mal zamestnanec v roku 2000 svojho jedného a hlavného zamestnávateľa a od poisťovne dostal vyplatenú náhradu za stratu príjmu (po pracovnom úraze) vo výške 3200 Sk, tomuto zamestnancovi možno ročné zúčtovanie na jeho žiadosť vykonať, lebo tento príjem bol zdanený 10-percentnou sadzbou dane. Ak by výška náhrady za stratu príjmu bola vyššia ako 4000 Sk, a bola by vyplatená v čase, keď mal zamestnanec príjem aj od hlavného zamestnávateľa, ročné zúčtovanie vykonať nemožno. Zamestnanec by si musel podať daňové priznanie.

Ak by však zamestnanec dostal vyplatenú náhradu za stratu príjmu (po pracovnom úraze) vo výške nad 4000 Sk a v tom čase by iné príjmy nemal, možno mu ročné zúčtovanie vykonať. Napríklad bolo by to v čase, kedy by bol celý mesiac práceneschopný a poberal len nemocenské dávky, ktoré sú od dane z príjmov oslobodené. Tomuto zamestnancovi možno na jeho žiadosť ročné zúčtovanie vykonať, lebo ani v jednom mesiaci nemal naraz vyplatené príjmy zo závislej činnosti od dvoch alebo viacerých zamestnávateľov. Nie je podstatné, že u zamestnávateľa trval pracovný pomer (podstatné sú zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti).