Schéma na vykonanie ročného zúčtovania

Postup zamestnávateľa pri výpočte daňovej povinnosti zamestnancov

Hrubé príjmy

- povinné poistné

- príspevky na doplnkové dôchodkové poistenie zamestnancov

________________________________________________

= čiastkový základ dane od zamestnávateľa, ktorý ročné zúčtovanie vykonáva

+ čiastkové základy dane od ostatných zamestnávateľov (podľa potvrdení)

__________________________________________

= celkový základ dane

- 38 760 Sk* (okrem poberateľov dôchodkov)

- 11 400 Sk na každé dieťa, resp. 22 800 Sk na dieťa ťažko zdravotne postihnuté**

- 12 000 Sk na manželku***

- 8400 Sk, ak zamestnanec poberal čiastočný invalidný dôchodok,**** resp.

- 16 800 Sk, ak poberal invalidný dôchodok alebo iný dôchodok, ktorého jednou z podmienok na priznanie je invalidita alebo je zamestnanec podľa osobitných predpisov invalidný, ale jeho žiadosť o invalidný dôchodok bola zamietnutá z iných dôvodov, ako z dôvodu jeho invalidity,***** resp.

- 48 000 Sk, ak ide o držiteľa preukazu o ťažkom zdravotnom postihnutí (uplatní sa buď suma 8400 alebo 16 800 alebo 48 000 Sk - podľa počtu mesiacov splnenia nároku, t. j. nemôžu sa súbežne uplatniť uvedené sumy)******

- dary (najmenej 500 Sk a najviac 10 % celkového čiastkového základu dane)*******

_____________________________________________

= znížený základ dane

zaokrúhlime na celé stokoruny Sk dole

daň (ročná sadzba podľa § 13 zákona č. 366/1999 Z. z.)

- Zrazené preddavky na daň od všetkých zamestnávateľov

= + alebo - (preplatok alebo nedoplatok)

Ročná sadzba dane za rok 2000

_____________________________________________________________

Príjem

nad Sk do Sk

_____________________________________________________________

- 90 000 12 %

90 000 150 000 10 800 Sk + 20 % zo základu presahujúceho 90 000 Sk

150 000 240 000 22 800 Sk + 25 % zo základu presahujúceho 150 000 Sk

240 000 396 000 45 300 Sk + 30 % zo základu presahujúceho 240 000 Sk

396 000 564 000 92 100 Sk + 35 % zo základu presahujúceho 396 000 Sk

564 000 1 128 000 150 900 Sk + 40 % zo základu presahujúceho 564 000 Sk

1 128 000 a viac 376 500 Sk + 42 % zo základu presahujúceho 1 128 000 Sk

_____________________________________________________________

* Na odpočet základnej nezdaniteľnej sumy platí, že nárok na odpočet nemajú poberatelia starobných a ďalších dôchodkov, ak sú ich poberateľmi k začiatku roka, resp., ak boli priznané spätne k tomuto dátumu. Ktorých daňovníkov (zamestnancov) sa obmedzenie týka? Ide o poberateľov:

starobných dôchodkov a výsluhových dôchodkov z dôchodkového zabezpečenia (t. j. poskytované podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov) a podobných dôchodkov zo zahraničia,

výsluhových dôchodkov (podľa zákona č. 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov),

výsluhových príspevkov vyplácaných, ak služobný pomer trval aspoň 15 rokov (§ 211 ods. 1 písm. d) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície v znení nesk. predpisov a § 202 ods. 1 písm. d) zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení zákona č. 54/1999 Z. z.).

Ak ročná výška uvedených dôchodkov je nižšia ako 38 760 Sk, platí, že po skončení roka bude mať daňovník nárok na odpočet rozdielu medzi týmito sumami (platí to jednak pri ročnom zúčtovaní preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti alebo pri podaní daňového priznania).

Ak začal zamestnanec poberať príslušný dôchodok v priebehu roku 2000, má ešte posledný rok nárok na celú (nezníženú) sumu, aj keby celý rok príjmy nepoberal.

Podmienkou na uplatnenie detí ako vyživovaných osôb na daňové účely je, že žili počas roka so zamestnancom v domácnosti (pozri § 115 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb., podľa ktorého „domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvalo žijú a spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby“). Berieme teda do úvahy faktické „žitie“ v domácnosti, nie iba miesto ich trvalého pobytu (to môže byť formálne iné). Prechodný pobyt dieťaťa podľa zákona nemá vplyv na uplatnenie tejto nezdaniteľnej sumy (napr. z dôvodu liečenia, štúdia a pod.).

Za vyživované dieťa daňovníka sa považuje vlastné dieťa, dieťa osvojené, dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu (pozri napr. § 45 zákona o rodine), dieťa druhého z manželov a vnuk, ak jeho rodičia nemajú príjmy, z ktorých by mohli zníženie uplatniť (napr. študujú alebo sú nezamestnaní).

Z uvedeného vyplýva, že za vyživované dieťa na daňové účely nemožno uznať napríklad: dieťa družky (druha), ak nejde súčasne o vlastné dieťa alebo dieťa osvojené a vnuka, ak jeho rodičia majú príjmy, z ktorých si ho oni uplatňujú ako vyživovanú osobu, a to aj v prípade, ak žijú naďalej v spoločnej domácnosti.

Zamestnanec si môže uplatniť od roku 2000 nárok na všetky deti. V rámci jednej domácnosti si však tieto deti (všetky) môže uplatniť len jeden z daňovníkov (napr. len jeden z rodičov, resp. manželov alebo jeden z daňovníkov, ktorému bolo dieťa alebo deti zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu atď.).

Na každé vyživované dieťa možno uplatniť za rok 2000 sumu vo výške 11 400 Sk. Podmienkou na uplatnenie plnej sumy je dodržanie podmienok celých dvanásť mesiacov.

Ak však ide o dieťa dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté, vyžadujúce mimoriadnu starostlivosť (resp. osobitne náročnú mimoriadnu starostlivosť), zvyšuje sa táto suma na dvojnásobok, t. j. na 22 800 Sk. Uvedenú skutočnosť daňovník preukazuje rozhodnutím alebo posudkom posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia Sociálnej poisťovne. Už nie je potrebné, aby bola splnená podmienka, že toto dieťa nie je umiestnené v zariadení s týždenným alebo celoročným pobytom pre také deti.

Ďalšou podmienkou na uplatnenie dieťaťa ako vyživovanej osoby je jeho vek.

Ak ide o dieťa maloleté, uplatňuje sa bez sledovania ďalších podmienok (napr. štúdium, resp. sústavná príprava na budúce povolanie). Uvedené podmienky musia byť dodržané vždy. Plnoletosť sa podľa § 8 Občianskeho zákonníka nadobúda dovŕšením 18. roku a pred dosiahnutím tohto veku uzavretím manželstva. Takto nadobudnutá plnoletosť sa nestráca ani zánikom manželstva, ani vyhlásením manželstva za neplatné.

Až po dovŕšení tejto hranice je potrebné sledovať, či sú splnené ďalšie podmienky na uplatnenie detí ako na daňové účely:

V prvom rade je to horná hranica veku (26 rokov) a podmienka, že plnoleté dieťa nepoberá invalidný dôchodok. Ak dieťa poberá čiastočný invalidný dôchodok, podmienka na uplatnenie ako vyživovanej osoby je splnená.

Ďalej sa musí sledovať, či sa dieťa sústavne pripravuje na budúce povolanie štúdiom alebo predpísaným výcvikom (ďalej len „sústavná príprava“). Pri definícii, čo sa považuje za sústavnú prípravu na budúce povolanie, vychádzame z § 5 zákona č. 193/1994 Z. z. o prídavkoch na deti a o príplatku k prídavkom na deti v znení neskorších predpisov.

Za sústavnú prípravu sa považuje predovšetkým štúdium na stredných školách a vysokých školách (podľa našich zákonov), ako aj odborná príprava v odborných učilištiach. Nepovažuje sa za ňu však: kombinované štúdium, štúdium popri zamestnaní a štúdium po obdobie výkonu vojenskej základnej (náhradnej) služby alebo ďalšej služby alebo za trvania služobného pomeru príslušníkov ozbrojených síl a zborov.

Keďže zdaňovacím obdobím je kalendárny rok a nárok na jednotlivé nezdaniteľné sumy základu dane sa sledujú podľa počtu mesiacov, v ktorých boli podmienky splnené, je potrebné na to pamätať, najmä v súvislosti so skončením štúdia.

Za sústavnú prípravu dieťaťa na budúce povolanie sa považuje aj:

obdobie od skončenia výučby v jednom školskom roku do začiatku nasledujúceho školského roka, ak dieťa pokračuje bez prerušenia v ďalšom štúdiu, t. j. aj čas tzv. bežných prázdnin. Vychádzame z toho, že školský rok sa začína spravidla dňom 1. septembra a končí sa 31. augusta nasledujúceho roka.

V súvislosti so skončením štúdia platí, že za sústavnú prípravu sa považuje ďalej:

obdobie školských prázdnin bezprostredne nadväzujúcich na skončenie štúdia, ale len na strednej škole,

obdobie po skončení posledného ročníka strednej školy do vykonania skúšky, najdlhšie však do konca školského roka, v ktorom malo byť štúdium skončené, t. j. do konca augusta príslušného roka a

obdobie od skončenia štúdia na strednej škole do zápisu na vysokú školu vykonaného najneskôr v októbri bežného roka, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole.

Pokiaľ ide o skončenie štúdia na vysokej škole, za sústavnú prípravu sa považuje už len obdobie po skončení štúdia posledného ročníka vysokej školy do vykonania štátnej skúšky, najdlhšie však do konca školského roka, v ktorom malo byť štúdium skončené.

Z uvedeného vyplýva, že za sústavnú prípravu na budúce povolanie sa nepovažuje obdobie školských prázdnin bezprostredne nadväzujúcich na skončenie štúdia na vysokej škole, ako to platí pri skočení strednej školy.

Vysokoškolské štúdium sa končí vykonaním štátnej skúšky, prípadne tiež obhajobou diplomovej alebo záverečnej práce. Ďalšie prípady, keď študent prestáva byť študentom vysokej školy, sú uvedené v § 20 zákona o vysokých školách č. 172/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.

Vo všetkých prípadoch naďalej platí, že ide o plnoleté deti do 26 rokov veku a že pred skončením sledovaných období neboli zaradené do evidencie nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie a neboli zamestnané (okrem príležitostného zamestnania).

Ak sa plnoleté dieťa nemôže pripravovať na budúce povolanie alebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nie je schopné sa naň pripravovať, alebo je schopné sa naň pripravovať len za mimoriadnych podmienok, možno ho do dovŕšenia 26 rokov veku, ak nepoberá invalidný dôchodok, uznať za vyživovanú osobu. Ak si daňovník takéto dieťa uplatňoval v priebehu roka v zamestnaní alebo pri ročnom zúčtovaní preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti, je, resp. bol povinný priniesť zamestnávateľovi potvrdenie o týchto skutočnostiach od príslušného správcu dane podľa jeho trvalého pobytu.

Ak boli podmienky rozhodujúce na uplatnenie dieťaťa ako vyživovanej osoby splnené len niekoľko kalendárnych mesiacov v roku 2000, ročný základ dane je možné znížiť len o sumu vo výške jednej dvanástiny (950 Sk, resp. 1900 Sk) za každý kalendárny mesiac, na ktorého začiatku boli zákonom stanovené podmienky splnené. Zamestnanec si však môže dieťa uplatniť už v tom kalendárnom mesiaci, v ktorom sa narodilo alebo v ktorom sa začala sústavná príprava plnoletého dieťaťa na budúce povolanie.

V takomto prípade sa pomerná suma vypočíta nasledujúco:

[950 (čo je 1/12 z 11 400) x počet mesiacov], resp.

[1 900 (čo je 1/12 z 22 800) x počet mesiacov].

Podľa zákona je možná situácia, aby si v priebehu roka daňovníci uskutočnili „výmenu“ pri uplatnení detí ako vyživovaných osôb medzi sebou (je to možné len v zamestnaní). Po skončení roka však už nie je možná spätná výmena. To znamená, že po časť roka si môže uplatniť deti jeden z daňovníkov a po zostávajúcu časť druhý z nich. Uvedený princíp sa zachová aj pri podaní daňových priznaní, resp. pri ročnom zúčtovaní preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti.

Ak si však dieťa neuplatňoval v priebehu (alebo v časti) roka 2000 žiadny daňovník, pri vyrovnaní daňovej povinnosti si nárok dodatočne jeden z nich uplatniť môže.

Konkrétne to znamená, že si daňovník príslušnú sumu uplatní buď v rámci daňového priznania sám, alebo, ak sa mu bude vykonávať ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti, do 15. februára 2001 by mal zamestnávateľovi túto skutočnosť oznámiť.

Pokiaľ ide o uplatnenie manželky (manžela) ako vyživovanej osoby, nezdaniteľná suma zostáva vo výške 12 000 Sk s podmienkou, že žila so zamestnancom v roku 2000 v domácnosti a ak nemala vlastné príjmy presahujúce za celý rok 38 760 Sk. Do tejto sumy sa na tieto účely nezapočítavajú nasledujúce príjmy:

zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť,

štipendium poskytované študujúcim sústavne sa pripravujúcim na budúce povolanie a

štátne sociálne dávky.

Medzi štátne sociálne dávky patria napríklad: rodičovský príspevok, prídavky na deti, príplatok k prídavkom na deti, príspevok pri narodení dieťaťa, príspevok rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí, alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá, zaopatrovací príspevok, príspevok na pohreb, príspevok pestúnskej starostlivosti, príspevok na úhradu za užívanie bytu, náhrada zárobku pri službe v ozbrojených silách a pri civilnej službe, osobitný príspevok baníkom.

Na uplatnenie manželky ako vyživovanej osoby platí, že nárok sa znižuje v prípade, ak celý rok neboli splnené potrebné podmienky. Rovnako to platí i v prípade uplatnenia detí a invalidity.

Sumu 8400 Sk si ako ďalšiu nezdaniteľnú sumu môže uplatniť ten zamestnanec, ktorý je naším daňovým rezidentom a ktorý poberal v roku 2000 čiastočný invalidný dôchodok. Ak daňovník poberal čiastočný invalidný dôchodok len časť roka, túto sumu je potrebné upraviť o 1/12 za každý kalendárny mesiac (700 Sk), na začiatku ktorého boli splnené podmienky. Ak daňovník stratil nárok na poberanie čiastočného invalidného dôchodku (napr. z dôvodu vyššieho zárobku), stráca nárok aj na túto nezdaniteľnú sumu v pomernej výške.

Pomerná suma sa vypočíta tak, že počet mesiacov poberania čiastočného invalidného dôchodku sa vynásobí sumou 700 Sk.

Ak zamestnanec, náš daňový rezident, poberal invalidný dôchodok alebo iný dôchodok, ktorého jednou z podmienok na priznanie je invalidita, alebo bol daňovník podľa osobitných predpisov invalidný, ale jeho žiadosť o invalidný dôchodok bola zamietnutá z iných dôvodov než z dôvodu jeho invalidity, má nárok na nezdaniteľnú časť základu dane vo výške 16 800 Sk. Ak boli splnené podmienky len časť roka, nárok je na pomernú sumu, t. j. vo výške 1400 Sk x počet mesiacov.

Ak je niektorý z týchto daňovníkov (poberateľ ČID a s odpočtom 16 800 Sk) držiteľom preukazu o ťažkom zdravotnom postihnutí, zvyšujú sa uvedené sumy na 48 000 Sk ročne (4000 Sk mesačne). Nárok je len na jednu sumu.

Na túto vyššiu sumu má nárok každý daňovník, ktorý je držiteľom uvedeného preukazu (t. j. aj ten, ktorý poberá čiastočný invalidný dôchodok, alebo ktorý nepoberá žiadny z uvedených dôchodkov).

Uvedené sumy možno uplatniť aj pri súbehu nároku na starobný dôchodok, výsluhový dôchodok (zákon č. 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov), výsluhový príspevok vyplácaný, ak služobný pomer trval aspoň 15 rokov (§ 211 ods. 1 písm. d) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, SIS, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície a § 202 ods. 1 písm. d) zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov), invalidný dôchodok, čiastočný invalidný dôchodok a invalidný výsluhový dôchodok.

Vzor preukazu o ťažkom zdravotnom postihnutí, platný v roku 2000, je uverejnený v prílohe č. 6 zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení platnom do konca minulého roka. Preukazy ZŤP (zvlášť ťažko postihnutý) a ZŤP-S (zvlášť ťažko postihnutý so sprievodcom), mali byť v zmysle tohto zákona do konca roku 2000 vymenené za preukazy o ťažkom zdravotnom postihnutí. Príslušné orgány ich mali vydať tým občanom, ktorých miera funkčnej poruchy je najmenej 50 %.

Podľa pokynu MF SR, ktoré vyšlo k tejto problematike vo Finančnom spravodajcovi č. 4/2000, platí, že do 31. 12. 2000 sa možnosť uplatnenia zvýšenej nezdaniteľnej sumy (48 000 Sk) vzťahuje na daňovníkov, ktorí sú držiteľmi preukazov ZŤP i ZŤP-S. Ak však držiteľovi takéhoto preukazu v priebehu tohto roka nebol vydaný preukaz s ťažkým zdravotným postihnutím, pretože mu nárok na jeho vydanie zanikol, má nárok na zvýšenú nezdaniteľnú sumu základu dane len v pomernej výške, t. j. vo výške 1/12 za tie kalendárne mesiace roku 2000, počas ktorých trvala platnosť uvedených preukazov. V priebehu roka bol preto zamestnanec, ktorému nárok na uvedený preukaz zanikol, povinný svojmu zamestnávateľovi nahlásiť uvedenú zmenu. Od prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom nie je už držiteľom predmetného preukazu, nárok na 4000 Sk mesačne ako nezdaniteľnú sumu stráca nárok.

Od základu dane si môže zamestnanec (daňový rezident i nerezident) ešte odpočítať hodnotu darov, ktoré v roku 2000 poskytol obciam a právnickým osobám so sídlom na území Slovenskej republiky ( t. j. nie fyzickým osobám) na financovanie vedy a vzdelania, kultúry vrátane obnovy kultúrnych pamiatok, školstva, na požiarnu ochranu, na podporu a ochranu mládeže, na ochranu a bezpečnosť obyvateľstva, na ochranu zvierat, na sociálne, zdravotnícke, ekologické, humanitárne, charitatívne, náboženské účely pre štátom uznané cirkvi a náboženské spoločnosti, telovýchovné a športové účely.

Suma, ktorú si môže uplatniť, musí byť najmenej 500 Sk (pred znížením o uvedené nezdaniteľné sumy), ale nemôže presiahnuť 10 % základu dane. Táto suma sa vzťahuje na úhrnnú hodnotu darov, nie na hodnotu jedného daru.

Za poskytnuté dary možno považovať nielen peňažné, ale aj nepeňažné dary vrátane poskytnutých služieb. Ak ich cena nie je známa, ocenia sa cenou zvyčajnou na trhu.

Ako dar na zdravotnícke účely sa hodnota jedného odberu krvi a iných biologických materiálov bezpríspevkového darcu oceňuje od roku 2000 sumou 2000 Sk.

Upozorňujeme na to, že poskytnutie darov je nevyhnutné opäť preukázať (pri ročnom zúčtovaní preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti svojmu „hlavnému“ zamestnávateľovi, resp. pri podaní daňového priznania na požiadanie svojmu správcovi dane), a to dokladmi, z ktorých je zrejmé, kto je príjemcom daru, ich hodnota, účel, na ktorý boli poskytnuté a dátum darovania.