Rozpočtové križovatky

Civilná správa chce samostatnejšie Kosovo

Po roku a pol medzinárodného pôsobenia sa Kosovo nachádza na križovatke, tak to aspoň vidia tvorcovia rozpočtu na rok 2001. Začiatkom nového tisícročia by sa podľa nich malo rozhodnúť, či sa provincia vydá na cestu k ekonomickej samostatnosti a trvalého rastu alebo naďalej bude surfovať na vlnách biedy a nestability.

Rozpočet počíta s prevádzkovými výdavkami 742, 2 mil. DEM (vrátane verejných podnikov a lokálnych samospráv) na rok 2001 a stanovuje prostriedky potrebné na rekonštrukciu a investície počas nasledujúcich troch rokov (2001 až 2003) na 2,864 miliardy DEM. Prevádzkové výdavky by mali byť financované na 72,8 percenta z domácich príjmov (dane, poplatky, clá) a zvyšok z darcovských príspevkov. V minulom roku tento pomer bol 55:45 percent, čiže môžeme hovoriť o väčšej finančnej samostatnosti provincie. Pokiaľ ide o prostriedky na rekonštrukciu a investície, tie budú čerpané z donorských zdrojov. Darcovské príspevky však v najbližších rokoch zaznamenajú klesajúcu tendenciu. Zatiaľ čo za prvý rok a pol do Kosova vtieklo 2,6 miliardy DEM za nasledujúce tri roky by sa toto číslo mohlo vyšplhať len na niečo cez 3 miliardy DEM. V prepočte na rok teda o takmer 500 miliónov DEM menej ako v prvej fáze. Tento fakt sa dá vysvetliť urgentnou potrebou pomoci po skončení vojny. Na druhej strane, ak scvŕkajúcu sa zahraničnú pomoc porovnáme s nevyčísliteľnými materiálnymi, ekologickými či psychickými škodami bombardovania provincie, celá vec sa dostáva do trochu inej roviny - z morálneho hľadiska problematickejšej.

Predstavitelia civilnej správy OSN si však kladú ciele v súlade s realitou. Ich zámerom je, aby do roku 2003 boli kompletné prevádzkové a časť investičných nákladov financované z domácich príjmov. Donorské príspevky by sa pritom mali využívať len na náležite plánované kapitálové investície, ktoré Kosovo nebude môcť financovať z vlastných zdrojov. Počíta sa aj s tým, že verejný sektor bude dovtedy časť zdrojov čerpať z pôžičiek.

Z krátkodobého hľadiska by malo prísť najmä k zvýšeniu daňových príjmov. Zatiaľ čo v ďalších reformných krajinách sú tieto príjmy v rozpätí medzi 20 a 45 percent HDP, v Kosove je to len 7,7 percenta. Aby sa to zmenilo, dôjde k viacerým zmenám v oblasti daní, či už z hľadiska druhu alebo výšky. Už začiatkom roka sa napríklad zavádza daň z pridanej hodnoty. Podobne sa chystajú opatrenia na zamedzenie daňových únikov. Predstavitelia UNMIK možnosť na zvýšenie príjmovej časti rozpočtu vidia aj v dôkladnejšom vymáhaní platieb za elektrickú energiu, vodu či vykurovanie, keď odberatelia v súčasnosti platia v priemere len okolo 50 percent účtov.

No celkový úspech kosovskej misie bude v prvom rade závisieť od úspechu celej filozofie obnovy, ktorá nie je ničím prevratná. Za hlavnú výhodu Kosova sa považuje pracovná sila, ktorá je lacná a výrazne mladá (dôsledok vysokej natality). Architekti "lepšej budúcnosti provincie" si pritom uvedomujú, že na úspech je potrebná vyučená pracovná sila a v rozpočte na rok 2001 vyčlenili na vzdelanie dodatočné zdroje. Okrem toho sú v oblasti školstva plánované investície v hodnote takmer 150 mil. DEM. Vynára sa opäť rovnaká otázka: Bude to stačiť? V každom prípade by podľa plánov táto výhoda spolu s predpokladaným ekonomickým osamostatňovaním sa a rozvojom mala prilákať súkromné zahraničné investície. Motorom ďalšieho hospodárskeho rastu by sa tak postupne mal namiesto zahraničných dotácií stávať privátny sektor.

Podobný model obnovy je známy napríklad z Bosny, kde priniesol len obmedzené úspechy. Situácia v Kosove je pritom ešte o niečo zložitejšia. Juhosrbská provincia ešte stále nemá definovaný status, rôzne mafie majú omnoho väčší vplyv v spoločnosti a hrozba obnovy bojov tu stále nie je definitívne zažehnaná. Za výhodu, naopak, možno považovať finančnú injekciu, ktorú ekonomike dávajú Kosovčania žijúci v zahraničí. Podľa odhadov MMF tieto prostriedky prispeli na tvorbe HDP až 1,2 miliardou DEM.

Rastislav Boldocký