Svetová banka: politici sú najväčšie riziko

Úverový program správne núti vládu do reforiem

Ako sme už včera stručne oznámili, v utorok Svetová banka schválila stratégiu pomoci pre Slovensko na roky 2001 až 2003 - Country Assistance Strategy (CAS). V rámci nej môže Slovensko čerpať v do roku 2003 úvery v objeme 765 mil. USD. Reformy by teda v tomto období mali prebiehať za jej asistencie a finančnej podpory. Úvery majú tri možné objemové úrovne, a o tom, ktorá z nich sa uplatní, rozhodne priebeh reforiem a splnenie istých podmienok, ktoré nám kladie Svetová banka. Základná verzia vo výške 415 mil. USD bude aktuálna vtedy, keď Slovensko bude pokračovať v stabilizácii makroekonomického prostredia: musia pokračovať reformy a fiskálny deficit nesmie v tomto roku prekročiť úroveň roku 2000 a musí klesnúť v rokoch 2002 a 2003 o 0,5 % HDP. Okrem toho sa v roku 2001 nesmie zvýšiť pomer zadlženosti vlády (FNM SR) k HDP a v rokoch 2002 a 2003 musí klesnúť. Popri reformách je základná verzia úverového programu podmienená prijatím zákona o verejnom obstarávaní v súlade s normami EÚ a založením príslušnej agentúry. Vysoká verzia CAS, pri ktorej by sme mohli čerpať úver vo výške 765 mil. USD, predpokladá okrem splnenia podmienok základnej verzie aj ponuku účasti štátu v plynárenstve na predaj, čo už treba vnímať ako isté diktovanie podmienok, hoci vláda v snahe zapáčiť sa svetovým finančným inštitúciám už stratégiu predaja SPP prijala a realizuje ju. Robí tak aj napriek tomu, že nepreukázala, že riadenia takéhoto podniku štátom je vždy neefektívne. Okrem toho Svetová banka od nás žiada reštrukturalizáciu energetiky v rámci privatizačnej prípravy, veľmi správne tlačí na uskutočnenie reformy financovania zdravotníctva a dôchodkového zabezpečenia a napokon trvá na antikorupčnom akčnom pláne a transparentnej privatizácii.

Jednotlivé úvery nedostaneme automaticky, ale o každom z nich sa bude rokovať osobitne. Ich splatnosť je 15 rokov s päťročným odkladom a úrok sa skladá z výšky úrokovej sadzby LIBOR a 0,25-percentnej prirážky. Z finančnej stránky ide teda o výhodnú pôžičku. V rámci stratégie je okrem úverových podmienok Svetovej banky zaujímavá aj tá časť, ktorá charakterizuje našu ekonomickú situáciu, jej prognózy a riziká ďalšieho vývoja. „Nadmerný centralizmus, zdiskreditovaný právny systém spolu so súdnictvom, ako aj

rozšírená korupcia

verejnej správy, ostávajú kľúčovými inštitucionálnymi slabosťami verejnej sféry,“ píše sa v stratégii. „Občania sú najviac postihnutí korupciou v sociálnej sfére a korupcia v súdnictve je veľmi vážnym problémom.“ Vzhľadom na úroveň príjmov v SR považuje správa celkové výsledky sociálneho sektora ešte za uspokojivé, ich trvalá udržateľnosť je však vážne ohrozená. Vo financovaní zdravotníctva a v štruktúre týchto služieb existujú vážne ťažkosti. Rýchlo rastie medzirezortná zadlženosť; 80 % platiteľov zdravotného poistenia neplatí včas zdravotným poisťovniam. Najhoršími dlžníkmi sú štátne podniky, ale aj sama vláda, ktorá je pozadu s platbami príspevkov za ekonomicky neaktívnu časť obyvateľstva v počte 3,2 milióna (z celkového počtu 5,4 milióna.). Následkom toho sú poisťovne sú zadlžené voči poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a títo voči svojim dodávateľom. Zdravotníctvo však popri financovaní trpí rovnako vážnymi problémami v oblasti vykonávania zdravotnej starostlivosti. Zdravotnícky personál vrátane

lekárov a sestričiek

v súčasnosti predstavuje jednu z najhoršie platených sociálnych skupín, pričom kapacity riadenia sú značne obmedzené a motivácia na zlepšenie zdravotníckych služieb a využívanie zdrojov je nedostatočná.

Školstvo trpí nedostatkom finančných prostriedkov a nevyjasnenými okruhmi zodpovedností. Učiteľské platy natoľko klesli, že celú profesiu ohrozuje zánik. V zdravotníctve aj v školstve prekvitá korupcia.

V oblasti sociálnej ochrany prebiehajú programy založené na poistení proti nezamestnanosti a na systéme sociálnej pomoci a dôchodkového zabezpečenia, ktoré však bez reforiem nebudú udržateľné. Dôchodkový systém je za posledné roky trvalo deficitný, jednak pre nesystematické zvyšovanie dôchodkov v snahe vyrovnať vplyv inflácie a jednak pre pokles príjmov v dôsledku oneskorených platieb zo strany štátnych podnikov, stúpajúcej nezamestnanosti a rastúcemu objemu práce načierno. V sociálnej oblasti konštatuje Svetová banka našu zlú situáciu. Asi 5 % obyvateľstva muselo v roku 1996 vyžiť za menej ako

2 USD denne,

čo je podstatne širšia vrstva obyvateľstva ako v iných krajinách. Avšak už počet osôb v SR žijúcich za menej ako 4 USD denne je v porovnaní s inými krajinami strednej Európy podstatne nižší a dosahuje asi 11 %.

Hlavné riziko vývoja na Slovensku a s tým súvisiacej úverovej operácie vidí Svetová banka v politickej situácii. „Súdržnosť vládnucej koalície by nemusela vydržať, ak by sa politická cena rozhodných reformných krokov nadmerne zvýšila; politické riziká by mohli podnietiť vládu k oneskorenej implementácii reforiem. Tieto riziká nemožno vylúčiť, avšak celkovo sa dá konštatovať, že nedávno nadobudnuté vyhliadky na vstup do EÚ zrejme nasmerujú politiku a činnosti k pokračovaniu v reformách.“ Banka doslova píše, že ak by sa spomalili reformy, túto situáciu by riešila zmenou časovania alebo bilancovania programu vrátane prípadnej redukcie svojej angažovanosti v programe.

Podľa predbežných odhadov celkové environmentálne požiadavky môžu stáť okolo 5 až 6 mld. USD, z toho 2,5 mld. USD len opatrenia v oblasti vodného hospodárstva, 1,5 až 2,5 mld. USD investície do čistoty ovzdušia a 0,9 mld. USD v odpadovom hospodárstve. Pri rozvrhnutí na obdobie 20 rokov pôjde teda o každoročné výdavky vo výške 300 mil. USD. Kľúčovou výzvou do budúcnosti ostáva preorientovať

úlohu štátu

tak, aby účinnejšie podporila trhovú ekonomiku. Slabé stránky vo verejnej sfére: veľký objem neplánovaných pasív odrážajúcich využívanie inštitúcie štátnej záruky bývalou vládou, rozbujnenie mimorozpočtových fondov, prezamestnanosť v štátnej správe a nedostatočný legislatívny rámec štátnej služby, nedostatočná kontrola príspevkov a odvodov a nízka úroveň zodpovednosti.

Svetová banka predpokladá v SR rýchlejší ekonomický rast, a to z 1,9 % v rokoch 1999 a 2000 na 3,5 % v 2001 a 5 % v 2003, pričom intenzívne zvyšovanie exportu do EÚ by mal vyrovnať nízky rast domáceho dopytu. Návrh štátneho rozpočtu na rok 2001 hodnotí ako rozpočet založený na veľmi konzervatívnych príjmových hodnotách a odhaduje, že celkový deficit bude v roku 2001 asi na úrovni 3,5 % HDP. Udržanie približne neutrálnej fiskálnej pozície si však vyžiada aj tak značné úsilie, keďže vláda bude musieť vyrovnať vplyv odbúrania dovoznej prirážky a zníženia dane z príjmov právnických osôb (z 40 % na 29 %). Privatizácia troch najväčších bánk a rozdelenie podnikov v sektore energetiky prinesú v roku 2001 významné privatizačné príjmy. Vcelku možno predpokladať, že nedôjde k výraznejšiemu zvýšeniu nezamestnanosti po prvé preto, lebo spomalenie rastu už

dosiahlo dno

a v následnom období sa očakáva rast dopytu po pracovných silách; po druhé, väčšina prepúšťaní sa uskutočnila už v rokoch 1999 a 2000. Vláda musí v každom prípade zabezpečovať účinné programy v zamestnanosti.

Podľa prvých vyjadrení vicepremiéra pre ekonomiku Ivana Mikloša vláda nepredpokladá, že by vyčerpala všetky možnosti, ktoré jej spomenutý úverový program ponúka a za hlavný zdroj financovania reforiem označil zisky z privatizácie. Takýto prístup treba oceniť, pretože úvery Svetovej banky v kontexte minulého vývoja dostali nejednu krajinu na cestu rastu zadlženosti. Hoci táto verzia Slovensku nehrozí, treba byť obozretný. Pomoc Svetovej banky je však cenná v tom, že je naviazaná na predvstupoový proces do európskych štruktúr.

Peter Višváder