Zastavíme rast nedoplatkov?

Ondrej Mráz: Využívame všetky dostupné možnosti

Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR v správe k návrhu štátneho rozpočtu na tento rok poukázal na viaceré rezervy v práci daňových úradov, kvôli ktorým rastie objem daňových nedoplatkov. Hovorili sme o nich s riaditeľom Ústredného daňového riaditeľstva Ing. Ondrejom Mrázom.

V polovici minulého roka podľa Ústredného daňového riaditeľstva (ÚDR) boli daňové nedoplatky 54 mld. Sk, z toho 9,3 mld. Sk boli nevymožiteľné. Avšak NKÚ s týmto vyčíslením nesúhlasí, podľa neho je objem nevymožiteľných nedoplatkov vyšší. Prečo dochádza pri stanovení štruktúry nedoplatkov k rozdielom?

- Daňová správa eviduje nedoplatky kumulatívnym spôsobom od vzniku nedoplatku po jeho vyrovnanie. Výstupné údaje o ich výške a štruktúre podľa určenej klasifikácie spracúva ÚDR SR a ako také sú jediným zdrojom údajov o výške a štruktúre nedoplatku. Z tohto dôvodu nemôžu v stanovení štruktúry nedoplatkov existovať rozdiely. Názor NKÚ, že do objemu nevymožiteľných nedoplatkov mali byť zahrnuté i ďalšie sumy nedoplatkov, zrejme vychádza zo skutočnosti, že s účinnosťou od 1. augusta došlo k zmene ustanovení § 65 a § 65a zákona č. 511/1992 Zb., podľa ktorých sú správcovia dane oprávnení podpísať daňový nedoplatok, tzn. znížiť stav evidovaných daňových nedoplatkov. Tieto ustanovenia sa v daňovej praxi začali aplikovať až na prelome roku 2000.

Z celkovej sumy nedoplatkov predstavujú 24 mld. Sk pohľadávky správcov dane prihlásené v konkurzoch. Daňová správa tieto pohľadávky nemôže vymáhať, nedajú sa však an bloc kvalifikovať ako nevymožiteľné, pretože sa predpokladá ich čiastočná úhrada v rámci rozvrhu.

V čom vidíte problém, že nedoplatky rastú rýchlejšie, ako sa ich darí vymáhať?

- Daňové nedoplatky evidované k 31. 12. 2000 predstavovali sumu 62,89 mld. Sk, čo bolo v porovnaní so stavom k 31. 12. 1999 viac o 10,36 mld. Sk. V percentuálnom vyjadrení je nárast daňových nedoplatkov v roku 2000 v porovnaní s predchádzajúcim rokom 12,1 %. Rast sa teda spomalil, keď klesol v porovnaní s predchádzajúcimi obdobiami z 31,3 % na spomínaných 12,1 %, t. j. o 60 %. To svedčí o dobrej práci v metodike i vo vymáhaní daňových nedoplatkov.

Dalo by sa však urobiť viac.

- Problematika daňových nedoplatkov zasahuje do viacerých oblastí a je podmienená takými faktormi, ktoré daňová správa nemôže eliminovať. Kameňom úrazu je najmä nedostatočná finančná a daňová disciplína daňových dlžníkov, platobná neschopnosť, vžité modely prístupu daňových subjektov k akceptácii zákonných povinností.

Ale daňové úrady dostatočne nevyužívali právomoci podľa § 71 a § 72 zákona č. 511 o správe daní, teda vymáhanie pohľadávok exekučnými príkazmi na účty dlžníkov v bankách alebo v zabezpečení pohľadávok záložným právom na majetok dlžníkov a v ďalšom postupe pri vymáhaní nedoplatkov predajom majetku dlžníka. Prečo? Veď pri zavedení týchto nástrojov do legislatívy ste vysoko ocenili tieto možnosti.

- Paragraf 72 zákona č. 511/1992 Zb. už nie je súčasťou platného právneho poriadku, bol zrušený novelou zákona o správe daní, účinnou od 1. 9. 1999. Daňové úrady využívajú pri vymáhaní daňových nedoplatkov oprávnenia, ktoré im boli zverené zákonom v plnej miere. Daňové exekučné konanie podľa zákonných ustanovení účinných od 1. 9. 1999 je administratívne náročnejšie, daňový exekučný príkaz je v poradí až tretím dokumentom, ktorý správca dane vydáva v daňovom exekučnom konaní, čo prirodzene predĺži čas tohto procesu a oddiali fázu, v ktorej dochádza k reálnej úhrade nedoplatku. Napriek tomu, že daňové úrady vydali v roku 2000 menej exekučných príkazov na prikázanie pohľadávky z účtu daňového dlžníka a exekučných príkazov na predaj hnuteľných vecí a nehnuteľností ako v roku 1999, efektívnosť daňovej exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu daňového dlžníka vzrástla zo 16,5 na 23,3 %, pri daňovej exekúcii predajom nehnuteľností došlo k nárastu z 5,5 % na 8,3 %. Na zhodnotenie úspešnosti daňovej správy v oblasti vymáhania daňových nedoplatkov je rozhodujúca kvalita a efektívnosť vymáhania pred počtom jednotlivých úkonov, pretože ich vysoký počet bez žiaduceho efektu nevypovedá o pragmatickom prístupe k vymáhaniu. Vo vymáhaní daňových nedoplatkov postupujeme razantne, avšak so zreteľom na fakt, že neprimerane tvrdý zásah proti daňovým subjektom nachádzajúcim sa na pokraji hmotnej núdze môže spôsobiť ich uviaznutie v sociálnej sieti.

A záložné právo?

- Je to inštitút, ktorého funkciou je zabezpečovanie daňových pohľadávok, daňových nedoplatkov a budúcich istých pohľadávok. Počet rozhodnutí o zriadení záložného práva, ktoré vydali daňové úrady počas roka, nemá relevantnú vypovedaciu schopnosť z hľadiska hodnotenia efektívnosti činnosti daňových úradov. V súčasnosti sú stále platné záložné práva zriadené v predchádzajúcich rokoch, ktoré naďalej plnia svoju zabezpečovaciu funkciu až do momentu, keď dôjde k úhrade daňového nedoplatku. Predpokladom zriadenia záložného práva je existencia vecí alebo pohľadávky vo vlastníctve daňového subjektu, ktoré sú spôsobilým predmetom záložného práva a ktoré vykazujú aj dostatočnú kvalitu a likviditu. Je však všeobecne známe, že existuje mnoho „nemajetných“ subjektov, ktorých záväzky voči štátnemu rozpočtu sú pomerne vysoké. Od roku 1992 vymohla daňová správa 69,78 mld. Sk.

Najrýchlejšie rastú daňové nedoplatky na dani z pridanej hodnoty. K polovici minulého roka dosiahli 25,7 mld. Sk, čo je 44,1 % celkových nedoplatkov. V tomto smere zlyháva kontrola: nadmerné odpočty sa vracajú bez dôsledného prekontrolovania, a potom vzápätí následnou kontrolou viacerých zdaňovacích období sa daň spolu so sankciami dorubuje, čo nedoplatky umelo zvyšuje. Čo s tým chcete robiť?

- Právna norma uvádza časový horizont na vrátenie nadmerného odpočtu. Ten je vymedzený 30-dňovou lehotou, ktorá je stanovená ako maximálna na vrátenie nadmerného odpočtu, v prípade ak sa vykonáva kontrola, tak 10 dní od jej skončenia. V roku 2000 bolo evidovaných 145 094 platiteľov DPH. Správcovia dane vykonali 28 686 DPH, z toho 17 186 kontrol nadmerných odpočtov a spolu preverili 76 833 zdaňovacích období. Kontroly nadmerných odpočtov sa vykonávajú na základe kritérií, ktoré vypracoval ÚDR SR. Sme si vedomí, že v súčasnosti nemáme taký počet pracovníkov, aby sa mohla vykonávať kontrola čo najväčšieho počtu predkladaných daňových priznaní u platiteľov, ktorí vykazujú v daňových priznaniach nárok na vrátenie odpočtu DPH, hoci aj v správe vypracovanej Medzinárodným menovým fondom v roku 2000 sa konštatuje, že počet kontrol nadmerných odpočtov sa zdvojnásobil oproti roku 1998 a dosiahlo sa určité zlepšenie pri týchto kontrolách.

Stále to však asi nestačí...

- Na zlepšenie kontroly platiteľov, ktorí žiadajú vrátenie dane, v rámci zmeny organizačnej štruktúry daňových orgánov, ktorá sa pripravuje v roku 2001, sa na ÚDR SR zriadi odbor zodpovedný za všetky aspekty overovania a schvaľovania odpočtov DPH. Jeho úlohou bude vypracúvanie vyčerpávajúcich štúdií a prehľadov na určenie podielu odpočtov dane, ktoré sa priradia ku každému z faktorov, ktoré môžu viesť k uplatňovaniu odpočtu.

Príčinou nárastu daňových nedoplatkov bol aj postup niektorých daňových úradov, keď povolili odklad zaplatenia spotrebnej dane s následným vrátením preplatku a medzičasom na tieto spoločnosti bol vyhlásený konkurz. To svedčí o tom, akoby kontrolóri nemali dobrý prehľad o finančných tokoch kontrolovaných spoločností.

- Nové znenie ustanovenia § 59 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov spresnilo podmienky na povolenie odkladu platenia dane alebo jej zaplatenia v splátkach. Odklad zaplatenia dane môže správca dane povoliť len v tom prípade, ak je dlžná suma dane zabezpečená záložným právom a lehota odkladu nemôže byť dlhšia ako 1 rok odo dňa splatnosti dane alebo jej vyrubenia. Tým sa zaistilo, že daňový subjekt dôslednejšie dodržiava termíny odkladov platenia dane. K žiadosti o povolenie odkladu platenia dane musí každý žiadateľ predložiť svoju finančnú a ekonomickú situáciu, čím sa vlastne odstránilo riziko, že sa povolí odklad platiteľovi, voči ktorému by vznikli daňovému úradu nevymožiteľné pohľadávky.

Zmena nepriaznivého vývoja je možná len za predpokladu zlepšenia spolupráce colných a daňových orgánov s tými, ktoré povoľujú podnikateľskú činnosť a zabezpečujú ich evidenciu, ďalej spoluprácou s peňažnými ústavmi, úradmi katastra nehnuteľností a orgánmi činnými v trestnom konaní. Aké námety na zlepšenie zákonov vychádzajú z vašej strany?

- Zo strany ÚDR SR boli podané návrhy na úpravu ustanovení Obchodného zákonníka a živnostenského zákona, týkajúce sa povinnosti overovania zapisovaných údajov. Vzhľadom na to, že povolenie na vykonávanie podnikateľskej činnosti, resp. uznesenie o zápise do obchodného registra má charakter rozhodnutia a údaje v ňom uvedené sú pre daňový úrad záväzné, v prípade nepravdivých údajov (napr. sídlo firmy na neexistujúcej adrese) dochádza z hľadiska daňového úradu k neriešiteľným situáciám. V tejto súvislosti bolo tiež navrhnuté doplniť do týchto zákonov ustanovenie, ktoré by ukladalo orgánom povoľujúcim činnosť alebo registrovému súdu povinnosť konať po oznámení daňového úradu o zistení nezrovnalostí medzi skutočnosťami zapísanými do rozhodnutia vydaným týmto orgánom a skutkovým stavom. ÚDR SR predložilo návrhy na širokú spoluprácu s inými organizáciami a k zakotveniu povinného oznamovania viacerých skutočností tretími osobami daňovému úradu.

Peter Višváder