Úvery už s mäkkými úrokmi

Bonitu projektu spoločne posúdi banka a ministerstvo

„Výhodné úvery v celkovej sume minimálne 2,5 mld. Sk budeme môcť poskytnúť v tomto roku tým, ktorí si podajú žiadosť o podporu environmentálnych investícií,“ zdôraznila riaditeľka Štátneho fondu životného prostredia SR Daniela Kobetičová. Po troch rokoch od prijatia novely zákona o Štátnom fonde životného prostredia (ŠFŽP), ktorou v rámci neho vznikla okrem dotačnej aj revolvingová časť, sa konečne môže naplniť litera zákona i v praxi. A to aj napriek tomu, že vláda SR v decembri minulého roka neodsúhlasila poskytnutie štátnej záruky na úver zo zahraničných, prípadne tuzemských zdrojov, ktorý mal tvoriť zásadný zdroj prostriedkov fondu. Dôvod? Hlavným argumentom bolo ďalšie zvyšovanie schodku verejných financií, do ktorého sa zaratúva aj výška štátnej záruky. Lenže obrátkový fond má šancu a význam, len ak bude v ňom dostatok prostriedkov, ktoré sa budú točiť. Na návrh vlády sa však napokon našlo riešenie. Slovenská záručná a rozvojová banka (SZRB) prevezme úver od Prvej komunálnej banky za rovnakých podmienok, ako bol ponúknutý ŠFŽP. V sume 2 mld. Sk zo zdrojov medzinárodnej skupiny Dexia a Komunalkredit, do ktorej od vlaňajšieho roka PKB patrí. Tieto prostriedky teda neprešli bezprostredne na účet ŠFŽP. Poskytnuté budú na účet SZRB, so

zárukou vlády

SR, ktorý sa už v metodike MMF nepriráta k deficitu verejných financií. Presunutie 2 mld. Sk na SZRB vysvetľuje ministerstvo financií obavami z možných dôsledkov vládnej záruky na štátny rozpočet, ak by si dlžníci ŠFŽP neplnili včas svoje záväzky. A to aj napriek skutočnosti, že ŠFŽP má stabilný vlastný zdroj príjmov, približne 1 mld. Sk ročne, veď ŠFŽP nie je závislý od štátneho rozpočtu, ale plynú doň poplatky a pokuty za znečisťovanie životného prostredia. „Keby vznikli akékoľvek problémy alebo pochybnosti, vedeli by sme vždy pokryť svoje záväzky, hoci aj na úkor dotačných rozhodnutí,“ hovorí D. Kobetičová. Ako nám ďalej povedala, z vlaňajšieho roku sa do obrátkovej časti fondu presunulo aj nerozdelených 121 mil. Sk a ďalších 400 mil. Sk získali z privatizácie Slovenských telekomunikácií z FNM SR. „Z privatizácie očakávame aj ďalšie zdroje. Tieto peniaze sa majú využiť účelovo, na likvidáciu starých ekologických záťaží štátu,“ zdôraznila D. Kobetičová.

Koľko prostriedkov z privatizácie ŠFŽP získa, to presne nikto nevie povedať. Isté je len to, nech by to bola akákoľvek suma, na pokrytie ekologického dlhu štátu rozhodne stačiť nebude. Ten sa totiž vyčísľuje v stovkách miliárd korún a v posledných desiatich rokoch už tým, že sa na jeho likvidáciu nevyčlenili zo strany štátu prakticky žiadne prostriedky, sa zákonite prehĺbil. Poskytnutie výhodných

pôžičiek na projekty

v sume 521 mil. Sk zostáva priamo v kompetencii ŠFŽP. Bude sa uskutočňovať podľa rovnakého mechanizmu, akým sa doteraz prideľujú prostriedky z dotačnej časti. V prípade pôžičkových zdrojov sú projekty posúdené environmentálne aj z hľadiska bonity projektu a klienta. Obe tieto bonity v súčasnosti posudzuje Prvá komunálna banka, ktorá predloží stanovisko na Úverovú radu. O poskytnutí úveru rozhoduje minister a fond. Prevod úveru PKB na konto SZRB v praxi znamená, že posudzovať bonitu uchádzačov z hľadiska záujmu štátu bude SZRB. Bonitu projektu teda posúdi PKB a z environmentálneho hľadiska projekt posúdi ministerstvo životného prostredia. Aj keď ide o zapojenie väčšieho počtu subjektov do rozhodovania a prideľovania podporných zdrojov alebo prinajmenej o viac administrovania, ministerstvo životného prostredia aj s takýmto postupom vyjadruje spokojnosť. „V konečnom dôsledku aj to je riešenie,

ako rozhýbať

obrátkovú časť fondu, na ktorú sa už dlho čakalo,“ zdôrazňuje D. Kobetičová. Budú sa môcť spustiť napríklad viaceré veľké projekty komunálneho charakteru potrebné z hľadiska plnenia prístupových kritérií EÚ. Konkrétne, budovanie čistiarní odpadových vôd, kanalizácií, skládok odpadu a pod. Navyše, prostredníctvom revolvingového fondu bude možno efektívnejšie využiť aj podporu z fondu ISPA, kde je podmienkou polovica vlastných zdrojov investora. Práve tú môžu teraz získať z týchto prostriedkov, pripomína riaditeľka. Ako nás informovala D. Kobetičová, SZRB sa zaviazala nezdražovať poskytovanie týchto úverov. Jediné, čo oproti pôvodne navrhnutému mechanizmu revolvingového fondu teraz už neprichádza do úvahy, je zlacnenie týchto úverov ešte o jedno percento, ktoré chcel ŠFŽP kryť z vlastných zdrojov.

Zdena Rabayová