Regulačný úrad podmienkou

Komentuje Zdena Rabayová

Podpis zmluvy medzi ministerstvom hospodárstva a privatizačným poradcom pre privatizáciu časti š. p. Slovenský plynárenský priemysel (SPP), ktorým sa stala americká spoločnosť Credit Suisse First Boston (CSFB), predstavuje výrazný posun dopredu v celom procese. Vybrala ju odborná komisia ešte v decembri minulého roka spomedzi desiatich záujemcov. No tým, že bolo treba rešpektovať zákon o verejnom obstarávaní (dodržať lehoty na prípadné výhrady ostatných uchádzačov) sa podpis  zmluvy posunul.  Pripomeňme, že sprivatizovať sa má 49 % akcií SPP, z toho 34 %  plánuje vláda SR predať v priamom predaji a zvyšok ponúknuť na kapitálovom trhu. Aj keď  k výške očakávaného prínosu z privatizácie SPP sa – logicky – nik z kompetentných nevyjadril, lebo si uvedomujú možný negatívny dosah na ponúkanú cenu, predsa len odhady viacerých odborníkov médiá už viackrát zverejnili. Pohybujú sa v rozpätí od 2 do 7 mld. USD. V konečnom dôsledku cenu ovplyvní nielen ohodnotenie majetku, ale aj počet záujemcov. Iná bude ak máme desať záujemcov, iná ak dvoch. Práve ohodnotením majetku SPP, a to z viacerých hľadísk, by sa mal privatizačný poradca zaoberať v nasledujúcich týždňoch. Potom už bude nasledovať vyhlásenie samotného

Zatiaľ oficiálne deklarovali záujem o vstup do privatizácie len tri významné európske plynárenské spoločnosti (nemecký Ruhrgas, francúzska Gaz de France a taliansky SNAM ), a to vo forme určitého konzorcia. Predstavitelia SPP i ministerstva hospodárstva niekoľkokrát poznamenali, že uchádzačov je viac a sú nielen z Európy, ale aj zo zámoria. Hoci celý proces privatizácie SPP by sa mal  podľa vyjadrení kompetentných členov vlády skončiť na jeseň, optimizmus v ich vyjadreniach môže  rýchlo vyprchať, ak sa nevyriešia dve zásadné otázky. Prvou je kauza Duckého zmeniek. V prípade, že dovtedy k nárokom na ich vyplatenie nezaujme stanovisko nezávislý súd, je viac ako pravdepodobné, že ponúkaná cena pôjde viditeľne dolu. Druhým problémom je vznik nezávislého regulačného úradu, ktorý je podmienkou vstupu strategických investorov do SPP. Návrh zákona o regulácii v sieťových odvetviach bol na programe rokovania vládneho kabinetu. A to nie prvýkrát. Úrad by mal okrem dozoru nad cenovou politikou prebrať kompetencie ministerstva hospodárstva nad vydávaním licencií a podobne. Hoci pôvodne sa očakávalo, že  regulačný úrad začne fungovať dňom 1. januára 2001, ešte aj dnes je ťažko povedať, či podobne ako vo vláde jeho schvaľovanie v NR SR neovplyvnia kompetenčné spory  určitých rezortov. Podľa informácií, ktoré sa nám podarilo získať, ich koreňom bola nielen rozdielnosť názorov o tom, či má ísť o jednosektorvý alebo multisektorový úrad, ale aj snaha mať čo najdlhšie ceny energií pod kontrolou. Ak  terajšia vládna garnitúra  chce splniť svoje sľuby a predovšetkým z  príjmov z privatizácie SPP okrem iného vyplatiť dlhopisy, zostáva len dúfať, že si uvedomí, čo je prioritou.