Hospodársky denník
USD47,533 Sk
EUR43,773 Sk
CHF28,419 Sk
CZK1,263 Sk
  Štvrtok  1.Marca 2001

Víza boľačkou turizmu

Komentuje Rudolfa Vallová

Vízová povinnosť voči Ukrajine, Rusku a Bielorusku, ktorú sme zaviedli v záujme zabezpečenia požiadaviek Schengenskej dohody, priniesla so sebou veľa nečakaných problémov práve v oblasti cestovného ruchu. Cestovné kancelárie združené v Slovenskej asociácii cestovných kancelárií síce avizovali možnosť komplikácií a v tomto zmysle korešpondovali s konzulárnym odborom Ministerstva zahraničných vecí SR, turistov z Ukrajiny či Ruska prišlo však oveľa menej. Jedna z cestovných kancelárií, ktorá dováža z Ruska najväčší počet turistov, informuje, že na ruskom trhu turisti strácajú záujem o cesty na Slovensko. Tak, ako u nás, aj tam majú klienti záujem o nákup zájazdu na poslednú chvíľu. Cestovná kancelária musí minimálne sedem dní pred odletom uzatvoriť predaj a ak sa k tomu pripočítajú ďalšie dni čakania na víza, nákup na poslednú chvíľu sa často neuskutoční. Náreky cestovných kancelárií či ubytovacích zariadení boli oprávnené, dnes nám to dokazuje aj štatistika. Kým v roku 1999 pricestovalo na Slovensko cez ukrajinské hranice 1 494 962 turistov, minulý rok to bolo len 684 616, teda počet prekročení hraníc klesol na 45,8-percentnú úroveň roku 1999! Negatívny trend vývoja pricestovaní hlási aj letisko Poprad-Tatry. Podľa vyjadrenia Ing. Anny Kováčovej, riaditeľky letiska, v tomto roku do konca februára prijali 3535 turistov z Ruska, pričom v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka je to o 2160 turistov menej (pokles na 62 % objemu roku 2000). Pritom príjmy za zimné charterové lety s dovolenkármi s Ruska, Ukrajiny a Litvy sú hlavným zdrojom príjmov letiska Poprad-Tatry od času, keď sa skončila pravidelná letecká doprava (v roku 1995 skončili ČSA, v roku 1996 AIR Ostrava). Zavedenie vízovej povinnosti teda ovplyvňuje ekonomiku mnohých podnikateľských subjektov, ktorí sa zúčastňujú na poskytovaní služieb pre turistov. Nehľadiac na to, že tohoročná zimná sezóna sa nevydarila podľa priania podnikateľov. Tak na plecia podnikateľov nepadajú len nepriaznivé dôsledky zo zavedenia víz, ale aj nepriaznivé poveternostné podmienky. Patrí to všetko pod riziko podnikania? V tom prípade by sme mali prijať účinné opatrenia proti predchádzaniu týchto rizík. Nestálo by za úvahu odstrániť príplatky za vybavovanie víz na poslednú chvíľu (rozdiel je až 30 USD na osobu) alebo priblížiť možnosť pridelenia víz aj na letiskách a hraničných priechodoch? Veď zahraničným turistom okrem poplatkov za víza vnikajú často ďalšie náklady spojené s cestovaním s cieľom ich vybavenia.

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.