Obchody sú plné ovocia, ale všetko je z dovozu

Úpadok slovenského ovocinárstva zmeniť na oživenie

Slovensko má bohaté ovocinárske tradície a z hľadiska pôd a poveternostných podmienok vhodné predpoklady na rozvoj tohto odvetvia. Zatiaľ ich však nevyužíva dostatočne. Obchodná sieť ponúka predovšetkým vitamíny z dovozu, a ak sa domáci ovocinári prejavia vlastnou produkciou, často nie je na rovnocennej kvalitatívnej úrovni, a tým strácajú priazeň obchodu a spotrebiteľa. Až na niekoľko výnimiek záujem o podnikanie v ovocinárstve doteraz upadal, o čom svedčí stály pokles výmery intenzívnych sadov. Kým v roku 1989 boli ešte na úrovni deväťtisíc hektárov, súčasný stav predstavuje menej ako 6800 ha a rodiacich sadov je z toho len necelých 5700 hektárov. V počte stromov nastal v hodnotenom období pokles o vyše dva milióny kusov na súčasných 18,6 milióna. Prirodzene, že pri tejto situácii sa znížila aj produkcia ovocia. V roku 1989 ovocinári vyrobili 231-tisíc ton a najvýraznejší prepad nastal v roku 1995, keď sa podarilo dopestovať menej ako 92-tisíc ton. V nasledujúcich rokoch síce produkcia mierne rástla, nikdy však už nedosiahla úroveň východiskového roka, a to aj pričinením nepriaznivého počasia.

Problémom ovocinárstva však nie je len nedostatočná produkcia a nízka kvalita, ale podľa rezortu pôdohospodárstva aj obmedzené možnosti skladovania úrody a značná obchodná roztrieštenosť. Domáci spotrebiteľský trh absorboval ročne 40- až 43-tisíc ton ovocia mierneho pásma z dovozu a v minulom roku to bolo ešte vyše 38-tisíc ton za viac ako pol miliardy korún. Na uvedenom objeme sa najväčšou mierou, 82 percentami,

podieľali jablká

a z ostatných druhov mali v dovoze väčšie zastúpenie ešte broskyne a nektárinky. Vývoz ovocia na druhej strane mal tiež klesajúcu tendenciu (6342 ton v roku 2000) a nezodpovedá možnostiam a tradíciám.

Rezort pôdohospodárstva v roku 1995 schválil Rozvojový program ovocinárskej výroby, ktorého cieľom bolo do roku 2005 zrekonštruovať 4450 hektárov sadov a vysadiť nové na výmere dvetisíc hektárov. Nedostatok výsadbového materiálu a neskoršie aj finančných prostriedkov u pestovateľov, ako aj na výraznejšiu dotačnú podporu, splnenie tohto cieľa neumožnilo. Kým spočiatku bolo možné poskytnúť dotácie do výšky 40 % investovaných nákladov (najviac však 200-tisíc Sk na hektár), v posledných dvoch rokoch boli požiadavky podnikateľských subjektov pokryté sotva na polovicu. Inovovaný Rozvojový program pestovania ovocia na Slovensku predpokladá 8400 hektárov intenzívnych sadov do roku 2005, teda prírastok 1600 hektárov. Prednosť by mali mať jablone, drobné ovocie a kôstkoviny. Produkcia ovocia by sa do roku 2005 mala zdvojnásobiť na úroveň 70-tisíc ton. Minister P. Koncoš je v tomto prípade optimistom, verí, že doterajšia a nová výsadba, vo väčšine prípadoch aj so zabudovanými kvapkovými závlahami, umožní tieto očakávania naplniť. Zaoberať sa však treba aj otázkami

pozberovej úpravy,

skladovania a distribúcie ovocia i zeleniny. Úlohou číslo jeden zostáva rekonštrukcia skladov na jablká s riadenou atmosférou. Zatiaľ kapacita takýchto skladov umožňuje prezimovať 3500 ton ovocia, ale potreba je podstatne vyššia, najmenej 20-tisíc ton. Na splnenie úloh vyplývajúcich z programu poskytol štát v predchádzajúcich dvoch rokoch dotácie za vyše 106 mil. Sk. Zmenu znamená možnosť dotácie do výšky 10 percent dosiahnutých tržieb, prepočítaných na hektár rodiacich sadov a ovocných plantáží, ako aj jej zvýšenie na rekonštrukciu a výsadbu sadov a plantáží z maximálnej sumy 200-tisíc na 300-tisíc Sk na hektár.

Vstupom do EÚ sa slovenskí ovocinári ocitnú ešte v náročnejšom konkurenčnom prostredí ako doteraz. Budú musieť viac pozornosti venovať aj otázkam, čo s dopestovaným ovocím, ako ho spracovať a predať. Vyžiada si to napríklad osvojiť si aj skúsenosti odbytových organizácií výrobcov, ktoré sú známe z krajín EÚ. Naši producenti však zatiaľ ich význam nedocenili, a to aj napriek tomu, že rezort podnikol ústretové kroky na podporu odbytu poľnohospodárskych výrobkov. V odbyte ovocia začala vlani pracovať SK – FRUIT Ostratice a výsledkom jej práce je i lepšie uplatnenie sa na trhoch veľkých obchodných systémov. Odbytové organizácie umožňujú regulovať výrobu podľa dopytu, stabilizovať výrobné ceny, koncentrovať ponuku a podobne. Ministerstvo chce

program oživenia

ovocinárstva zaradiť aj do zahraničných projektov. Jedným z nich je projekt bilaterálnej spolupráce s Holandskom – Marketing ovocia na Slovensku, prístup k celému reťazcu. Alebo Plán rozvoja vidieka v SR, ktorý prostredníctvom fondu SAPARD sleduje posilnenie podpory poľnohospodárskej prvovýroby v ovocinárskom a zeleninárskom sektore.

Peter Farárik