Kóreu priťahujú ropovody

Vzťahy s Ruskom chce posilniť cez ropné projekty

„Investície Kórejskej republiky v Rusku sú doteraz veľmi slabé. Kórea plánovala 126 investičných projektov v hodnote takmer 273 mil. USD, ale doteraz sa uskutočnilo len 91 projektov za 137 mil. USD,“ uviedol sklamane ruský prezident V. Putin počas jeho návštevy Kórejskej republiky. V tejto súvislosti však zároveň prisľúbil reformu daňovej politiky a vlastníctva nehnuteľností. Spoluprácu s rezortným kolegom Kim Dae-jungom sa preto obaja snažili nasmerovať na ekonomické projekty a najmä asistenciu pri výstavbe ropovodov v oblasti Sakalin. Aj plynové polia neďaleko Irkutska majú zásoby až 1,2 mld. m3 plynu, kde sa však vyžadujú investície až vo výške 11 mld. USD vrátane asi 4115 km plynovodu do Kórejskej republiky cez Čínu a možno aj KĽDR. Štátna Korea Gas corp. už minulý rok súhlasila s účasťou na tomto projekte spolu s britskou BP Amoco a niekoľkými ruskými spoločnosťami. Pokiaľ ide o Sakalin 1 a 2, produkcia by sa mohla spustiť už v roku 2005. Doterajšia zahraničná účasť v tejto oblasti pokrýva ExxonMobil (30 %), japonské Sakalin Oil a Gas Development Co. (30 %) a indickú ONGC Videsh ltd. (20 %). Projekt Sakalinu 2 si vyžaduje dodatočné investície za vyše 9 mld. USD, aj keď od roku 1999 už produkuje denne 80-tisíc barelov. Pokiaľ ide o plyn z tejto oblasti, počíta sa s jeho dodávkami do Japonska, Kórejskej republiky, Číny a na Taiwan od roku 2006.

Rozhovory oboch prezidentov sa však nevyhli ani otázkam bezpečnosti, kde Rusko prezentovalo obavy o vybudovanie amerického systému protiraketovej obrany (NMD), ktorý je v rozpore s americko-ruskou dohodou z roku 1972. Akoby odpoveďou mu však boli slová amerického kolegu G. W. Busha, asi desať minút po Putinovom vyjadrení k tejto otázke v Kórejskej republike (od USA je vzdialená niekoľko časových zón), prednesené v americkom Kongrese: „Aby sme ochránili náš národ, našich spojencov a priateľov, musíme vyvinúť a musíme rozmiestniť efektívnu protiraketovú obranu.“ Na území Kórejskej republiky pôsobí 37 000 amerických vojakov.

Putin následne pokračoval rozhovormi vo Vietname s prezidentom Tran Duc Luongom a premiérom Phan Van Khaim predovšetkým o zintenzívnení hospodárskej spolupráce v oblasti energetiky a o budúcnosti strategickej námornej základne v zálive Cam Ranh, ktorej ruský prenájom vyprší v roku 2004.

(sb/TASR)