Spor o nadzvukové lietadlá

Podľa Robertsona by stíhačky nemali byť prioritou

Inšpekcia generálneho tajomníka NATO Georga Robertsona v Prahe bola prijatá so zmiešanými pocitmi, sprevádzanými neistotou, ako bude v Bruseli hodnotená pripravenosť armády ČR dva roky po jej vstupe do aliancie. Aj keď bol prezidentom Havlom vyzvaný, aby neváhal otvorene pomenovať pretrvávajúce problémy, pred novinármi o ich hlbokej finančnej kríze diplomaticky mlčal. Neodpustil si pripomenúť, že plnenie záväzkov členských krajín voči NATO by malo byť zákonom a zdôraznil, že pri druhej vlne jej rozšírenia je dôležitá vojenská pripravenosť nových uchádzačov.

Pri rokovaniach s ministrom obrany Vetchým bol Robertson veľmi kritický a vyzval k zoštíhleniu armády. Kritizoval najmä súčasnú štruktúru pozemných vojsk, ale nemusel sám pomenovať všetky súčasné problémy českých ozbrojených síl. Mal k dispozícii dokument ministerstva obrany, zaslaný do Bruselu, ktorý konštatuje súčasné nedostatky. Tie vyplývajú najmä z nedostatku financií, takže mnoho projektov je plánovaných bez toho, aby bolo jasné, kedy budú uvedené do života. Vetchý šéfa NATO informoval, že v súčasnosti 80 % výdavkov plynie na lietadlá L-159 a modernizáciu tankov T-72. Armáda nemá systémy prepojiteľné s NATO a zásobovanie náhradnými dielcami a muníciou je nedostatočné. Strategická príprava jednotiek dodnes neexistuje a aj následná príprava a výcvik záloh sú nedostatočné. Kritická je situácia v letectve, kde stále nie je jasné, či a akým spôsobom sa vyrieši problém nadzvukových strojov, ktoré v budúcich dvoch až troch rokoch doslúžia. Práve v čase Robertsonovej návštevy vyšiel na povrch spor vo vnútri vlády, keď minister financií Pavel Mertlík označil nákup stíhačiek za rizikový s tým, že pochybuje o dodržaní sľúbených stopäťdesiatpercentných ofsetov. Podobne argumentoval už predtým predseda snemovne Václav Klaus a šéf Únie slobody Karel Kühnl uvítal, že niekto vo vláde má z nákupu obavy. Najostrejšie proti nim vystúpil predseda výboru snemovne pre obranu a bezpečnosť Petr Nečas (ODS), ktorý ich označil za vzdušné zámky. Proti týmto názorom sa rozhodne postavil minister priemyslu a obchodu Grégr vyhlásením, že nevidí dôvod, prečo by ČR nedokázala ofsetový program zaistiť. V tom ho podporujú aj opoziční ľudovci, ktorí odmietli Mertlíkovu argumentáciu a sú presvedčení, že napriek riziku ofsetových programov veria v ich pomoc českému priemyslu.

G. Robertson už predtým vyhlásil, že nákup nadzvukových lietadiel by nemala česká armáda považovať za prioritu. Rovnako tak mienil aj odchádzajúci americký veľvyslanec John Shattuck. O to viac prekvapilo oznámenie premiéra Zemana, že dostal list od Tonyho Blaira s odporúčaním, aby ČR nakúpila lietadlá od „British Aerospace“. Ten sa Robertsonovi zaručil, že vojenská integrácia do NATO bude postupovať žiaducim tempom a vyjadril presvedčenie, že summit aliancie, ktorý sa bude konať koncom budúceho roka v Prahe, vyšle kladný signál k prijatiu SR. Klaus ubezpečil Robertsona, že je medzi politikmi všeobecná vôľa splniť všetky záväzky voči NATO. Napriek súčasnému stavu armády, s ktorým nie je spokojná ani vláda, zrejme minister obrany nebude zatiaľ odvolaný. Podľa mienenia kabinetu to nie je vina Vetchého, ale jeho predchodcov.

Richard Seemann

Praha