Obce sú ako hráči bez ihriska

Kde sú hlavné problémy výstavby priemyselných parkov?

Priemyselné parky prinášajú krajine investície, infraštruktúru, pracovné miesta, a teda rozvoj regiónu. Nevyhnutnými podmienkami na ich vznik nie je len existencia organizačného, prípravného či neskôr aj realizačno-prevádzkového tímu, ale predovšetkým legislatívne podmienky pre vlastníctvo pozemkov, rizikový kapitál (prípadne cudzí kapitál), legislatívne podmienky pre dotácie, podnikateľský zámer a súlad s územným plánom, rezervoár pracovných síl a v neposlednom rade existencia investorov. Ako však vyplynulo zo stretnutia Francúzsko-slovenskej obchodnej komory s jej členmi, primátormi a starostami miest a obcí, podnikateľmi a pozvanými predstaviteľmi ministerstva hospodárstva, aj nový návrh zákona o podpore na zriadenie priemyselných parkov (tak ako zákon NR SR č. 180/1995 Z. z.) je nedokonalý a nekopíruje potreby a možnosti samospráv na príprave pozemkov pre investora. Základným cieľom podľa štátneho tajomníka Petra Brňa je ponechať vytváranie priemyselných parkov na obce, či mestá, ktoré majú prvoradý záujem na vlastnom rozvoji. To je v rámci presadzovania decentralizácie síce v poriadku, no ministerstvo hospodárstva dúfa, že „decentralizáciou neprejdú len kompetencie a povinnosti, ale aj finančné toky“.

Kto je žiadateľom?

A tu je kameň úrazu. Ministerstvo požiadalo o vyčlenenie z rozpočtu 500 mil. Sk na podporu priemyselných parkov, o ktoré môžu požiadať obce a mestá v štádiu, keď strategický investor ešte nie je známy alebo už v konkrétnom prípade. Obce a mestá však nemajú dostatočnú akumuláciu disponibilných finančných zdrojov, pričom 70-percentná dotácia zo strany štátu na vybudovanie infraštruktúry, na náhradu za vyvlastnenie pozemkov nevyhnutných na zriadenie priemyselných parkov, na úhradu nákladov za prevod alebo nájom pozemkov od fyzických a právnických osôb či na úhradu odvodov za odňatie poľnohospodárskej pôdy z poľnohospodárskeho pôdneho fondu a lesnej z lesného fondu, za prevod pozemkov vo vlastníctve SR, v správe Slovenského pozemkového fondu do vlastníctva obce, atď., je pre ne nedostatočná. Dokonca primátori poukázali na to, že aj ich 10-percentná účasť sa v niektorých prípadoch v dôsledku následných vysokých daní a administratívnych poplatkov zdá byť neúnosná.

Bremeno na obci

Skúsenosti ministerstiev zo susedných krajín, keď najväčšie bremeno a neskôr aj zisky nesú obce, sa ukazujú nadnesené. V Maďarsku len 30 % z postavených priemyselných parkov je aj využitých, a to pre nedostatok investorov. Určite je preto zaujímavá koncepcia člena predstavenstva VW Jozefa Uhríka, podľa ktorej by bolo výhodnejšie, keby sa takáto výstavba vnímala v dvoch etapách, a to v etape plánovania (vyhotovenie územného plánu s dôrazom aj na ekologické hľadisko) a etapu vstupu do infraštruktúry (spolu s bankami), keď je známy investor. Takto etapovitá by podľa niektorých starostov mohla byť aj dotácia z rozpočtu, aby obec nevyčerpala príprava priemyselnej zóny s infraštruktúrou a investor nakoniec ponuku na výstavbu priemyselnéjo parku neprijme. Problémom niektorých obcí sú aj nedostatočné alebo žiadne územné plány príslušných lokalít. A podobne je to aj v prípadoch, keď sa má počítať s využitím už existujúcich fabrík. Je optimistické sa domnievať, že investor, a najmä zahraničný, bude spokojný s výstavbou v ekologicky, energeticky a najmä ekonomicky (záložné práva, úvery, zlý technický stav) zaťaženom podniku či lokalite. Návrh zákona, ktorý včera prerokovávala vláda, pomoc obciam neprinesie.

Využitie fabrík

Je zrejmé, že ministerstvo hospodárstva bude slabým hráčom pri presadzovaní záujmu domácich investorov a obcí. Sám P. Brňo poznamenal, že pripomienky chápe, ale všetko má spoločného denominátora - ministerstvo financií a otázku daní. „Problém teda patrí kompetenčne inde.“ Určite, v práve EÚ nie je problematika zákona nijako upravená, ale ako nám povedal aj francúzsky obchodný radca D. Lappiere, EÚ má mnohé štrukturálne fondy, ktoré sa dajú využiť. To, že problematika nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva ešte neznamená, že sa jej bude venovať druhoradá pozornosť.

Slávka Blazseková