O čom sú odbory, keď...

Letáky, ktoré sa objavili v slovenských strojárskych podnikoch, jednoznačne potvrdzujú, že vedenie slovenských odborov buď nerozumie hospodárskym realitám, alebo sa dalo do služby tým, ktorí sú momentálne pri moci. S odvolaním sa na niekoľko položiek, ako elektrina, plyn, doprava atď., zdražením ktorých sa reálna kúpna sila zamestnancov v roku 2001 ďalej zníži, vyzýva vedenie odborov svojich členov, aby cestou kolektívneho vyjednávania dosiahli plnú kompenzáciu za tieto zvýšenia cien. Tak jednotlivci, ako aj podniky sú postihnuté zvýšením cien vstupných komponentov. Zodpovednosť za tieto zvýšenia nesie vláda, ktorá nedokázala presadiť očakávanú a potrebnú racionalizáciu tzv. prirodzených monopolov. V zúfalej situácii, keď sa štátny rozpočet zachraňuje výpredajom strategických podnikov, nikto z vládnej garnitúry sa neodhodlal na to, aby štát mal najprv poriadok vo svojom vlastníctve a až potom sa zamyslel nad jeho eventuálnym predajom. Určite nie som sám, kto je presvedčený o tom, že štát sa nezachoval korektne, keď sa nezvolila cesta možného zvýšenia efektivity a produktivity v týchto monopoloch pred ich predajom.

Zvýšením cien sme si urobili povestnú medvediu službu, pretože nová cenová úroveň bude ďalším darom eventuálnemu kupcovi, ktorý už nebude viazaný romantickými predstavami o dobrých štatistických ukazovateľoch nezamestnanosti. Kto by si rád nekúpil podnik od vlastníka, ktorý sa dobrovoľne vyhýbal vnútornej racionalizácii, ale ktorý dokázal zabezpečiť maximálne možné ceny na monopolnom trhu. Pre mňa osobne je vzťah štátu k týmto podnikom hlbokou demonštráciou neschopnosti vlády postarať sa o veci spoločné a dostatočným faktom na to, aby tí, ktorí rozmýšľajú tak ako ja, zabezpečili urýchlene aspoň personálne zmeny v tejto vláde. Destabilizáciou hospodárstva ako dôsledkom nedostatočnej kompetencie riadenia štátnych monopolov, vláda skomplikovala nielen kolektívne vyjednávanie, ale spochybnila i možnosť slovenských podnikov byť stabilným partnerom zahraničným podnikom.

Keď dnes vedenia odborov v kolektívnom vyjednávaní nechápu alebo nechcú priznať fakt, že priestor, o ktorom sa malo vyjednávať, už dávno vyplnil „štát“, tak máme zo strany nemalého počtu významných zamestnávateľov podozrenie, že odbory stratili svoju samostatnosť. Cestou kolektívneho vyjednávania sa dá dosiahnuť dohoda o rozdelení hospodárskeho výsledku medzi kapitálom a zamestnancami. Ak sa pričinením štátu nedá nič dosiahnuť, tak nie je ani čo deliť. Táto realita nás dnes doviedla k tomu, že sme sa nedohodli a stojíme pred faktom možného konfliktu. Zamestnávatelia už nemajú kam ustúpiť a zamestnanci napriek svojej oprávnenej požiadavke nemajú z čoho dostať. Nekontrolovaná spotreba prostriedkov verejnej správy spolu s vynútenou cenovou politikou štátu nás pomaly, ale isto vedú k nekontrolovanému konfliktu medzi tými, ktorí tento konflikt nespôsobili.

Ak odbory skutočne chcú, aby sa pomery na Slovensku zmenili, tak ich priestor definitívne nie je v kolektívnom vyjednávaní v roku 2001, ale v ich možnosti zabezpečiť kompetentné vedenie štátu, a tým aj priestor na kolektívne vyjednávanie v budúcnosti.

Alexander F. Zvrškovec

prezident Dividend Group