Horská služba vysiela SOS

Komentuje Peter Farárik

Pred časom prenikla na verejnosť správa o štrajkovej pohotovosti Horskej služby. Ako to neskôr vysvetlili jej predstavitelia, táto interpretácia nebola práve najšťastnejšia, pretože Horská služba na Slovensku nemieni štrajkovať, len upozorniť na zlú finančnú situáciu, v ktorej sa nachádza. Ešte v roku 1996 finančný rozpočet horských záchranárov predstavoval sumu 21,3 mil. Sk a v tom čase to s „odretým lakťom“ ešte stačilo aj z hľadiska cien vstupov. Postupne sa však scvrkával na vlaňajších 18 mil. Sk a tohtoročná vízia nie je o nič priaznivejšia. Navyše sa ukazuje, že o rozpočtovaných 18 miliónov sa budú musieť podeliť s ďalšími uchádzačmi o tento štátny príspevok. Pritom dodnes nie je známy systém rozdeľovania prostriedkov, nie sú stanovené žiadne pravidlá. Požiadavka na tento rok znela na 28,5 mil. Sk a zahŕňala aj investície na niekoľko rokov odkladanú výstavbu domu horskej služby na Donovaloch, kúpu dvoch vozidiel a nevyhnutného záchranného materiálu. Protesty HS na margo nedostatočného príspevku na činnosť majú nesporne svoj racionálny základ i opodstatnenie. Jej členovia pre podvyživený rozpočet už dva roky nedostali potrebné vybavenie a výstroj a niektorí už dokonca vložili do „firmy“ aj vlastné prostriedky. Upozorňujú na to, že každú chvíľu môže nastať situácia, keď nebude čo naliať do nádrže auta alebo snehového skútra. Horská služba je nútená porušovať zákony vo vzťahu k pracovníkom a Zákonníku práce, ako aj predpisom OBP. Dobrovoľní členovia j služby viac ako tri roky nedostali diéty, preplatené cestovné a ani žiadny materiál. Vysielačky, bez ktorých si prácu v horách nevedia predstaviť, sú staršie ako 15 rokov a chýbajú na ne náhradné súčiastky. Napríklad v Českej republike horská služba vlani požadovala zo štátneho rozpočtu 70 mil. Sk a dostala 65. Podľa ústredného náčelníka Horskej služby Ivana Gálfyho, na Slovensku by takúto sumu, paradoxne, nevedeli ani minúť. Jej ideou je, aby štát finančne garantoval kompletnú činnosť HS, ale nechce zostať len v úlohe prijímateľa a konzumenta. Hľadá tiež cesty ako získať finančné prostriedky aj mimo štátneho rozpočtu, napríklad cez preplatenie výkonov z poistenia osôb. Dokonca sa už našla poisťovňa, ktorá chce vytvoriť kompletný balík tzv. SOS poistky, s predpokladaným uvedením do života už v lete tohto roka. Znamenalo by to, že za niektoré výkony by horská služby mohla teoreticky inkasovať a ak by štát garantoval jej potreby, tieto príjmy by sa mohli vrátiť do štátneho rozpočtu.