Chýbajú právne argumenty

Ad.: Vylúči najväčšieho veriteľa?, Hd 9. 3. 2001

Nie je mi známe, z akého zdroja čerpal Ing. M. Horváth vo svojom stanovisku informáciu, že autorom článku v Hospodárskom denníku som práve ja. Úlohou konkurznej správy je zabezpečovať účel konkurzu daný zákonom a postup konkurznej správy viesť pred súdom a nie pred médiami. O zisteniach súvisiacich s konkurzom je správca povinný zachovávať mlčanlivosť, ktorej ho môže zbaviť len súd. Zverejňovanie informácií zistených v súvislosti s konkurzom by mohlo spôsobiť škodu a správca zodpovedá za škodu vzniknutú porušením jeho povinností daných zákonom alebo uložených súdom, pričom je povinný postupovať pri výkone funkcie s odbornou spôsobilosťou. Zámerne som doteraz nepublikoval žiadnu reakciu k článkom uverejneným v médiach, pretože som sa chcel vyhnúť výmene názorov cez ne, na predkladanie argumentov a stanovísk je príslušný súd. Z toho zrejme pramení aj zrejmá nervozita Ing. M. Horvátha lebo kde chýbajú právne argumenty, nastupuje tlak prostredníctvom mediálnych článkov prezentujúcich ním podávané neúplné faktografické informácie, ale jednak aj „účelové rozbory “ právnických textov, z ktorých vynecháva tzv. „nepodstatné časti“.

Ihneď po úvode medializácie problematiky konkurzu som v písomnom liste zo dňa 9. 11. 2000 adresovanom Ing. M. Horváthovi diskusiu cez média odmietol (opis listu prikladám - môže sa z neho citovať). Ing. M. Horváth vo svojom stanovisku však uvádza hrubo skresľujúce údaje, na ktoré sa nedá nereagovať bez toho, aby vznikol dojem o ich hodnovernosti. S ohľadom na jeho vyhlásenia dňa 8. 3. 2001 v relácií rádia Twist, mám za to, že prekročil hranicu vynútenia si podania žaloby na ochranu osobnosti a rovnako zvažujem podanie trestného oznámenia. Predovšetkým som si nikdy neprivlastňoval kompetenciu udeľovať „bankovú licenciu“, či ju odoberať. Kompetencie NBS sú dané osobitným zákonom a ja som ich nespochybnil. Naopak, z mojej iniciatívy som sa dvakrát stretol s guvernérom M. Juskom. Pri týchto síce krátkych, ale vysoko korektných stretnutiach sa guvernér NBS vyjadril ku konkrétnemu záujemcovi, ktorý mal záujem odkúpiť konkurznú podstatu Dopravnej banky, a. s., ako celok s tým, že pokiaľ tento odkúpi podstatu úpadcu a splní podmienky NBS na udelenie oprávnenia na poskytovanie bankových činností, toto oprávnenie môže dostať. Ing. M. Horváth po oboznámení sa so stanoviskom guvernéra na porade najväčších veriteľov konštatoval, že stanovisko guvernéra nie je preň rozhodujúce, hoci predtým svoj negatívny postoj k odpredaju podniku úpadcu odôvodňoval práve „obranou záujmov NBS“. Rovnako mi na porade veriteľov vytkol „opovážlivosť “ navštíviť guvernéra NBS bez jeho predchádzajúceho súhlasu. Dnes sa Ing. M. Horváth stavia do pozície zástupcu „verejného záujmu daňových poplatníkov “. Podľa zákona o konkurze je však štatutárnym zástupcom konkurzného veriteľa a podľa toho je vybavený právami.

Argumentácia Fondu ochrany vkladov (FOV) opierajúca svoj nárok o znenia § 32 ods. 2 písm. c/, ZKV je účelová. Pri citácii tohto zákonného ustanovenia sa opiera iba o jeho časť, avšak pri aplikácii aj príslušného odkazu na § 11 zákona o ochrane vkladov je zrejmé, že pohľadávka FOV patrí do tretej triedy, avšak ak na ňu vzniká nárok podľa § 11 zákona o ochrane vkladov. A táto otázka je práve predmetom právneho posúdenia v incidenčnom konaní. Zhodný právny názor s mojím publikoval v tlači aj zástupca ministerstva spravodlivosti JUDr. Gavalec. Je teda zrejmé, že nepopretím pohľadávky FOV hoci len z opatrnosti by som sa mohol dopustiť porušenia zákona a znevýhodnil ostatných veriteľov. Popretím sa postavenie FOV ako veriteľa neznevýhodnilo, pretože v prípade úspešnosti jeho incidenčnej žaloby mu všetky práva zostávajú zachované a v prípade jeho neúspechu by bolo zrejmé, že sa svojich práv domáhal neodôvodnene. Ostatné tvrdenia o údajnom motíve popretia sú účelovým zahmlievaním skutočnosti.

JUDr. Milan Chovanec