Čierna nezamestnanosť

Vysoká nezamestnanosť, ktorá je na Slovensku problémom číslo jeden, znižuje úspechy dosiahnuté vládou SR v ostatných makroekonomických ukazovateľoch. Ako uviedol poslanec za SDKÚ Pavol Prokopovič, zhodol sa na tom aj s predstaviteľmi Medzinárodného menového fondu, ktorých v piatok prijal v rámci ich misie v SR.

Problém nezamestnanosti je pritom do značnej miery spôsobený neúnosným rozsahom tzv. čiernej nezamestnanosti, keď je občan evidovaný na úrade práce ako nezamestnaný a zároveň pracuje. Takíto „nezamestnaní“ sa na celkovej nezamestnanosti podieľajú podľa odhadu odborníkov 20 - 25 %.

Prevažnú časť čiernych nezamestnaných tvoria živnostníci, remeselníci a pomocní robotníci, ktorí nelegálne pracujú nielen na Slovensku, ale aj v ČR, Rakúsku alebo Nemecku. „Neplatia pritom dane z príjmov ani odvody do fondov,“ skonštatoval P. Prokopovič. Ďalšou skupinou sú pracovníci prevažne robotníckych povolaní, ktorých podniky zamestnajú bez pracovných zmlúv, aby za nich nemuseli odvádzať príspevky do poistných fondov.

Ak by sa podľa poslanca zaviedol systém povinných denných prezentácií pre všetkých nezamestnaných, čoskoro by to tých, čo pracujú, „prestalo baviť“. K potlačeniu čiernej nezamestnanosti by podľa neho prispela tiež úprava, aby za dlhodobo nezamestnaných, ktorých živnostníci a malí a strední podnikatelia zamestnajú, odvádzali naďalej poistné do fondov úrady práce a viedli tiež s tým spojenú administratívu. Odhalením čiernej nezamestnanosti by sa podľa Prokopoviča celkové percento nezamestnaných znížilo na 15 - 16 %, pričom mesačná úspora na podporách v nezamestnanosti by dosiahla približne 500 mil. Sk. V ročnom vyjadrení by sa takýmto spôsobom mohlo na sociálne programy použiť 6 mld. Sk navyše.

V hospodárstve SR v 4. štvrťroku 2000 pracovalo 2,1223 mil. osôb, čo zodpovedá miere nezamestnanosti na úrovni 18 %. V porovnaní so 4. štvrťrokom 1999 zamestnanosť vzrástla o 0,2 % najmä v dôsledku realizovania programu verejnoprospešných prác, ktorý ovplyvnil výrazný rast zamestnanosti v odvetví ostatné verejné, sociálne a osobné služby o 50,9 %. Zamestnanosť sa zvýšila aj v odvetviach nehnuteľnosti, prenajímanie a obchodné služby, peňažníctvo a poisťovníctvo, obchod, hotely a reštaurácie. Pokles zamestnanosti naďalej pretrvával v pôdohospodárstve, priemysle a stavebníctve.

(TASR)