Inde tajné, u nás vec verejná

Na komerčné účely potiprávne údaje miliónov občanov

Vinník sa nikdy nenašiel – a pokiaľ áno, súd ho označil za nevinného. To by sa ťažko mohlo stať v krajinách EÚ, pre ktoré je dôsledná zákonná úprava ochrany osobných dát, rovnako, ako je samozrejmosťou nezávislá kontrola nad prevádzkovaním informačných systémov. V posledných rokoch sa naše domové schránky plnia rôznymi letákovinami. Na jeden súkromný list či pohľadnicu pripadá desať „senzačných” ponúk na výrobky a služby všetkého druhu. A sú to veľmi adresné ponuky: menštruačné vložky mladým ženám, posledné modely počítačov a prenosných telefónov podnikateľom, právnikom zase rôzne odborné publikácie. Ponúkaná je alternatívna liečba, relax, zaručené výhry... „Ktosi“ teda o nás niečo vie: nielen to, ako sa voláme, kde bývame, koľko máme rokov, či sme mužom alebo ženou, aké máme vzdelanie a povolanie, ale dokonca aj aké intímne údaje obsahujú naše chorobopisy. Onen „ktosi” toho môže toľko vedieť predovšetkým preto, že v SR je zatiaľ nedostatočne postarané o ochranu osobných údajov, ktoré nekontrolovateľne a často i protiprávne unikajú z ministerských, policajných a iných informačných systémov. Pritom sa nedá povedať, že by v tejto oblasti existovalo právne vákuum. Listina základných práv a slobôd, ktorá je súčasťou Ústavy SR jasne stanovuje, že každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo zneužívaním údajov o svojej osobe. Navyše už v apríli 1992 prijalo vtedajšie Federálne zhromaždenie ČSFR zákon č. 256 o ochrane osobných údajov v informačných systémoch, ktorý až na niektoré formulačné nepresnosti vyhovuje konvencii č. 108 Rady Európy, čo je normatívny dokument EÚ pre túto oblasť. Z uvedenej normy vyplýva, že informačné systémy, obsahujúce osobné údaje o občanoch, možno prevádzkovať buď so súhlasom dotknutých osôb, alebo na základe osobitného zákona.

Po vytvorení samostatnej Slovenskej republiky bolo poverené koordináciou legislatívnych prác v oblasti informačných systémov a ochrany dát ministerstvo hospodárstva v súčinnosti s ministerstvom vnútra. So striedavým úspechom. Znalosti občanov Slovenska o svojich právach v oblasti ochrany osobných údajov sú mizerné. Viac ako tri štvrtiny ani netušia, že nejaké práva máme. Iba každý piaty Slovák vie, že osobné údaje ako rodné číslo, náboženské vyznanie, zdravotný stav sú jeho intímne informácie, ktoré nie je povinný nikomu poskytovať. Možno aj preto bez akéhokoľvek rozmýšľania vypĺňame v dotazníkoch poctivo všetky kolónky. Najboľavejšou legislatívnou medzerou je absencia tzv. datainšpekcie. Vytvorenie takého orgánu však stále naráža na mnohé kontroverzné diskusie. Existuje síce akýsi úrad na ochranu osobných údajov v rámci ústredných orgánov štátnej správy, to však nestačí, ide skôr o improvizáciu, ktorou sa obraciame chrbtom k štandardu EÚ. Konvencia č. 108 Rady Európy o ochrane osobných údajov v informačných systémoch totiž bez pardonu vyžaduje registračný a kontrolný orgán zriadený zo zákona a pracujúci celkom nezávisle.

Eleonóra Bujačková

Podľa ústavy má každý právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe, takisto je zaručené listové tajomstvo, tajomstvo dopravovaných správ a iných písomností, ako aj ochrana osobných údajov. Existuje aj zákon o ochrane osobných údajov v informačných systémoch, ktorý platí už takmer tri roky.