Koly v plote

Peter Kasalovský

Po avanturistických akciách OZ Kovo v uplynulom týždni sa chopil iniciatívy v záujme vlastného imidžu aj prezident KOZ I. Saktor. Keďže pri plnení generálnej dohody vznikajú „veľké diery“, tak inicioval komunikáciu s V. Mečiarom ako predsedom HZDS, ktoré podporilo neserióznosť kováckych predákov a ich takpovediac nátlakovú arogantnosť (napriek jej pomýlenému smerovaniu ľudsky pochopiteľnú, ale inak mimo rámec práva a zdravého rozumu).

KOZ a HZDS sa dohovorili na spolupráci, pričom sa vraj zhodli o. i. na takom názore, že jestvuje reálna možnosť použitia finančných zdrojov z privatizácie strategických firiem na získavanie voličov v parlamentných voľbách. Opozičný líder číslo jeden po tomto rokovaní vyhlásil aj to, že „vláda je pre HZDS aj pre odbory nedôveryhodným partnerom“, lebo nemá „hospodársku rozvojovú politiku, program zamestnanosti a sociálnej stabilizácie“.

Na odborárskom prebudení sa v tohtoročnom predjarí nie je nič také, čo by bolo nepochopiteľné. Od spontánnej generálnej výstrahy bývalému režimu pred vyše jedenástimi rokmi sa odborárske veličiny v pokoji a mieri zmohli odvtedy len na to, aby sa podpisovali pod hospodársky vývoj, jeho problémy a tiež dôsledky. Nielen v celoštátnom meradle, ale aj v takých firmách ako SPP, Imuna, VSŽ, ZŤS v Dubnici n/V, Pratex či v zdravotníctve a prakticky všade inde.

Je fakt, pokiaľ jestvujú štandardné odbory, tak životnosť uvádzaných funkcionárov je ohrozená. Aj preto, že ich „prebudenie sa k životu“ prichádza ako vždy neskoro a jeho účelovosť je niečo ako objavovanie sa seba samých v pozíciách „kola v plote“. Dalo by sa povedať, že sú to odbory, ktoré nie sú naďalej a vytrvalo rovnocennými partnermi v tripartite. Novorežimový vývoj hospodárstva, v mnohých smeroch nezvládnutá transformácia, a teda aj sociálna situácia obyvateľstva boli nimi legalizované.

Odborárski bossovia začínajú vnímať, keďže je tu čochvíľa posledná tretina tejto vládnej koalície, že potrebujú bojovnícky imidž. Niektorí z nich však pomaly, ale zákonite žltnú, tak ako všetci, ktorí dokázali byť predajní či kúpiteľní. Avšak je tu mininádej, že aspoň časť členstva pochopí, že k obrane odborárskych záujmov mali tak ďaleko, ako je pre nich ďaleko Bajkonur či Mys Canarevel. Jednoduchšie pre nich bude tváriť sa, že to bolo inak a čakať na nové príležitosti.

Veľkou otázkou je, či odborárskym funkcionárom pomôžu "ochranné masky" vo forme kováckych akcií, či oneskorenej komunikácie s politickými subjektami k tomu, aby ostali nepoškvrnení.