Chceme, ale máme na to? Zaujímavá analýza ekonomických expertov Nižšia konkurenčná schopnosť Slovenska v porovnaní s vyspelými krajinami EÚ predstavuje pre nás z hľadiska vstupu riziko, ktorého eliminovanie si vyžiada dlhšie prípravné obdobie, ako sa doteraz predpokladalo, tvrdí riaditeľ Ústavu slovenskej a svetovej ekonomiky (ÚSSE) SAV Eduard Mikelka. Tak ako sa Slovensko intenzívne usiluje o prijatie do EÚ, tak by sa nemalo zanedbávať nevyhnutné druhé ekonomické kodanské kritérium, ktorým je schopnosť zvládnuť konkurenčný tlak a trhové sily v rámci EÚ. Prah konkurenčnej zrelosti nášho vstupu SR do EÚ je v rozpätí 65 až 75 % priemeru HDP na jedného obyvateľa v krajinách EÚ, pričom v roku 1999 dosahovalo Slovensko podľa údajov OECD iba 47 % priemeru EÚ. Významné je riziko rastu cien vyplývajúce z rozdielnych cenových hladín. SR mala totiž v roku 1999 iba 34-percentnú úroveň cenovej hladiny EÚ a len 29 % cenovej hladiny Nemecka. To bude možné riešiť zhodnocovaním kurzu SKK na základe rastu produktivity práce. Ďalšie riziká predstavuje očakávaný rast nákladov a deregulácie cien, ako aj riziko mzdového rastu. Keďže prognózy ústavu vzhľadom na rast HDP na obyvateľa v SR do roku 2003 sú v priemere číselne približne zhodné s prognózami rastu HDP v EÚ, znamená to, že v cieľovom roku 2003 bude relatívna úroveň SR oproti EÚ rovnaká ako teraz, teda opäť asi 47 %. Na možné približovanie v ďalších rokoch ponúka ÚSSE tri varianty scenárov s tempami trvalého ročného rastu HDP/obyv. na úrovni štyroch, piatich a šiestich percent. Pri najoptimistickejšom variante by sme dosiahli v tomto ukazovateli 70 % priemernej úrovne EÚ v roku 2015. Ak by ekonomika rástla tempom päť percent ročne (vzhľadom na jedného obyvateľa), trvalo by dosiahnutie tejto hranice (po roku 2003) viac ako 18 rokov, teda do roku 2021, a v prípade umiernenej prognózy štvorpercentného rastu do roku 2036. Z uvedených skutočností vyplýva, že aj pri vysokých tempách ekonomického rastu nebude SR dosahovať ekonomické kritérium konkurencieschopnosti pravdepodobne pred rokom 2010, konštatuje expert ÚSSE. (TASR)
|
Počasie Dnes bude veľká oblačnosť až zamračené, od západu dážď alebo prehánky. Najvyššia denná teplota 9 až 13, na juhu stredného a východného Slovenska miestami ešte okolo 15, na horách vo výške 1500 m okolo 6, v priebehu dňa od západu ochladzovanie na 1 stupeň. Západný až severozápadný vietor 3 až 6, na juhozápade okolo 8 m/s, na východe slabý južný vietor. V stredu bude prevažne veľká oblačnosť a na mnohých miestach prehánky, od stredných horských polôh snehové. Nočná teplota 7 až 3, denná teplota 7 až 11, na severe lokálne okolo 5 stupňov. Vo štvrtok bude polooblačno až oblačno a miestami, najmä na východe, zrážky. Nočná teplota 5 až 1 stupeň, v údoliach miestami slabý mráz. Denná teplota 8 až 12, na severe okolo 5 stupňov. Slnko vyjde zajtra o 6.08 a zapadne o 17.54 hod. Amsterdam | oblačno | 12 |
Atény | jasno | 18 |
Belehrad | dážď | 14 |
Berlín | polooblačno | 11 |
Bratislava | dážď | 10 |
Brusel | oblačno | 12 |
Budapešť | dážď | 13 |
Bukurešť | polooblačno | 19 |
Frankfurt | prehánky | 9 |
Helsinki | oblačno | 0 |
Istanbul | polooblačno | 16 |
Kodaň | prehánky | 7 |
Lisabon | polooblačno | 18 |
Londýn | dážď | 8 |
Madrid | polooblačno | 18 |
Miláno | dážď | 12 |
Moskva | oblačno | 4 |
Oslo | prehánky | 2 |
Paríž | dážď | 11 |
Praha | dážď | 8 |
Rím | prehánky | 15 |
Sofia | polooblačno | 19 |
Štokholm | oblačno | 5 |
Varšava | dážď | 10 |
Viedeň | dážď | 8 |
Záhreb | dážď | 16 |
Ženeva | dážď | 11 |
|
|
|