Nový supravodič

Hľadanie optimálneho supravodiča pokročilo o veľký krok dopredu. Japonskí vedci podľa časopisu Nature zistili, že jednoduchá kovová zlúčenina borid horečnatý (MgB2) vedie elektrický prúd bez strát už pri teplote mínus 234 stupňov Celzia. Normálne prúdi elektrina medenými káblami do zásuvky a odtiaľ do elektrických spotrebičov. Elektróny sa však pri tomto prenose trú o atómy medi. Pri tomto trení vzniká teplo, ktoré uniká do okolia. Nie práve zanedbateľná časť elektrickej energie sa tak vôbec nedostane k príjemcovi, pretože sa vo vedeniach premení na teplo. V prípade supravodiča nedochádza k žiadnej strate transportovanej energie. O supravodiči hovoríme vtedy, keď elektróny prekonajú svoj prirodzený odpor a vytvoria dvojice, ktoré prejdú cez kryštálovú mriežku materiálu a nezrazia sa s jeho atómami. Vo väčšine kovových supravodičov sa však tieto dvojice elektrónov rozpadajú pri teplote nad mínus 253°C. Jedine látky s obsahom bóru sú teoreticky supravodivé aj pri relatívne vysokých teplotách. A jedna z nich - borid horečnatý, je podľa Juna Akimitsua z Aojama Gakuin University v Tokiu tým hľadaným „kameňom mudrcov“. Vedci sa teraz pokúšajú zistiť, čo drží elektrónové páry v MgB2 spolu pri teplotách okolo hodnoty mínus 233°C. Najnižšiu kritickú teplotu, pri ktorej sa materiál stáva supravodivým, držala do roku 1986 zlúčenina nióbu a germánia - mínus 249,95°C. Chladenie bolo nákladné, pretože sa použilo drahé hélium. Potom prišli kompozitné materiály obsahujúce lantanoidy (skupinový názov 14 chemických prvkov s protónovým číslom 58-71), ktoré sa stali supravodivými pri nízkych teplotách vytvorených kvapalným dusíkom. Kovové nízkoteplotné supravodiče sú pre vedcov zaujímavé. Dajú sa z nich totiž ľahko vyrobiť vodiče, ktoré prenesú vysoké napätie na veľké vzdialenosti. A keďže horčík a bór sú lacné materiály, sériová výroba by nemala byť problémom.

(TASR)