Efektivita potravinárov

Českíá potravinárska produkcia smeruje do najsilnejších krajín Európy

Spracovateľský priemysel v rámci potravinárstva si v Českej republike rok čo rok upevňuje svoje postavenie. Svedčí o tom skutočnosť, že na celkových tržbách sa podieľa približne 17 percentami a dosiahnutý podiel pridanej hodnoty potravinárskeho priemyslu na celkovom objeme v spracovateľskom priemysle tvorí 12 percent. Obidve tieto hodnoty dnes patria k najvyšším zo všetkých odvetví spracovateľského priemyslu v krajine. Podiel na tvorbe HDP pritom zostáva stabilný a predstavuje 4,2 %. Napriek tomu, že súčasný potravinársky priemysel v ČR disponuje nízkym počtom pracovníkov, ktorý tvorí 12 % z celkového počtu zamestnancov v spracovateľskom sektore, zaznamenáva oproti iným odvetviam vyššiu úroveň efektivity. V súčasnosti sa české potravinárstvo podieľa na celkovom priemysle štátu viac ako desiatimi percentami a na zamestnanosti v celom národnom hospodárstve necelými štyrmi percentami. Význam tohto výrobného segmentu zvyšuje aj skutočnosť, že potravinárstvo má značný podiel na spotrebnom koši obyvateľov a v podiele na spotrebnej dani je tretím najvýznamnejším zdrojom štátneho rozpočtu.

Lepšie výsledky dosahujú odbory a podniky s vyšším stupňom spracovania poľnohospodárskych produktov, ako je napríklad výroba nápojov, cukroviniek, ale aj výroba vo veľkých priemyselných pekárňach. Náročnejšia situácia je registrovaná v odboroch úzko prepojených s poľnohospodárskou výrobou, a to v mliekarenstve a v mäsokombinátoch. Stále však platí, že spracovatelia rastlinných komodít sú na tom lepšie ako podniky zaoberajúce sa živočíšnou produkciou. Vývoz potravinárskeho priemyslu smeruje v najvyššej miere do ekonomicky najsilnejších krajín Európy, a to v oblastiach pivovarníctva, vo výrobe ovocných štiav, čokolády i cukroviniek, liehovarníctva a v rade ďalších komodít.

Vo výrobnej štruktúre potravinárskeho priemyslu v ČR zaujíma prvé miesto výroba mäsa a mäsových výrobkov, ktorá sa na podiele tržieb zúčastňuje 20,7 percentami. Nasledovaná je výrobou nápojov (18,4 %) a výrobou a spracovaním mlieka (15,1 %). V prípade vývozu mlieka a mliečnych výrobkov vláda ČR schválila podmienky a zásady na poskytovanie subvencií. Reguláciu prebytku mlieka v tomto roku nerieši prezídium poľnohospodárskeho intervenčného fondu, ale stanoví ju nariadenie vlády. Celkové nároky na štátny rozpočet odhaduje ministerstvo poľnohospodárstva na 1,055 mld. Kč pri predpokladanom prebytku 540 až 570 miliónov litrov mlieka a v prípade, že vývoj svetových cien bude rovnaký ako vlani. V návrhu rozpočtu fondu je pre reguláciu trhu s touto komoditou v prípade subvencovaných vývozov vyčlenených 1,265 mld. Kč. S väčším odstupom na pomyselnom rebríčku je škrobárenská výroba s 3,4 percentami, odbor spracovania ovocia, zeleniny a zemiakov (2,3 %) a spracovanie rýb s necelou polovicou percenta. Ostatných 27,4 percenta predstavuje výroba ďalších potravinárskych výrobkov.

Neodmysliteľnou súčasťou pivovarníctva, ktoré zohráva významnú úlohu v rámci exportov českého potravinárstva, je chmeľ. Osemdesiat až osemdesiatpäť percent z celkovej produkcie je určené na vývoz, pričom najväčším odberateľom je Japonsko. O zvyšok ročnej produkcie prejavuje záujem asi päťdesiat ďalších krajín sveta. Únia obchodníkov a spracovateľov chmeľu v ČR uzatvorila tohto roku dohodu s pestovateľmi tejto komodity kontrakty na odber 5938 ton aj keď sa vysadené plochy v porovnaní s predchádzajúcim rokom o niekoľko sto hektárov zmenšia (z vlaňajších 6095 na 5798 ha). Aj napriek tomu odbornící predpokladajú, že odhadovaný výnos zhruba jednej tony na hektár by tohto roku mal vzrásť asi 0 26 %, keď vlaňajšia úroda predstavovala 4864 tony pri priemernom výnode 0,79 tony, čo obchodníci s chmeľom ozančili za najnižšiu úrodu od druhej svetovej vojny.

Ivo Skoumal

Brno