SE zachraňujú slovenských baníkov

Radikálny výpadok energetického výkonu môže vážne ohroziť hospodárstvo SR

Na základe novely zákona o ovzduší sa výška poplatkov za znečisťovanie ovzdušia pre tých, ktorí používajú hnedé slovenské uhlie, stabilizuje na úrovni roku 2000. Keby novelu nebol parlament schválil, tak by sa poplatky od roku 1998 do roku 2006 boli zvyšovali až 32-krát. V súčasnosti hnedé uhlie v SR odoberá len šesť odberateľov. Najväčším z nich sú však Slovenské elektrárne, konkrétne tepelné bloky tri a štyri v Zemianskych Kostoľanoch pri Novákoch. Výška poplatkov, akú by zaplatili podľa uvedeného zvyšovania, by bola tvorila v roku 2006 vyše 1,18 mld. Sk. Predkladatelia poslaneckého návrhu zákona argumentovali, že práve výška poplatkov bude príčinou toho, že SE menej kvalitné uhlie prestanú odoberať, čo pochová slovenské baníctvo. Na otázku, prečo SE neinvestujú do zníženia emisií na uvedených blokoch, nám Branislav Mihály, riaditeľ odboru životného prostredia SE, povedal: „Náklady na ekologizáciu blokov tri a štyri v Zemianskych Kostoľanoch nemá pre nás zmysel vynaložiť, lebo prakticky dožívajú. Vzhľadom na fakt, že poplatky by boli po roku 2003 enormne vzrástli, teoreticky sme uvažovali o tom, že ich v roku 2002 - 2003 predčasne odstavíme. Išlo by dovedna o výkon 220 MW len v ENO.“ Poplatky za znečisťovanie ovzdušia z ekologizovaných zdrojov tvoria asi len 5 Sk na 1 MWh vyrobenej elektriny. No pri nováckych blokoch 3 a 4 sa tieto poplatky už teraz pohybujú okolo 80 Sk/MWh a stúpli by až na 1100 Sk na jednu vyrobenú MWh. Hnedé uhlie sa spaľuje len v uvedených dvoch blokoch v Zemianskych Kostoľanoch. Do ekologizácie ich výroby na časti blokov sa investovalo od roku 1991 vyše 12 mld. Sk. Rovnako nemalé finančné prostriedky smerovali aj do odsírenia blokov jeden a dva Vojany 1. A tak tvrdenia, že zavedenie výnimiek (formou zmrazenia výšky poplatkov) nahrá do karát tým, ktorým je vzťah k životnému prostrediu ľahostajný, sa určite na SE nevzťahuje. Naopak, keby neboli pristupovali zodpovedne k sprísňujúcej sa environmentálnej legislatíve, ich súčasné ekonomické problémy (najmä vysoká úverová zaťaženosť) mohli byť podstatne menšie. V súvislosti so zmrazením poplatkov viacerí poslanci, MŽP SR , ba dokonca i vláda deklarovali, že ide o nesystémový krok. K výhradám, prečo na dosahy rastu poplatkov SE neupozornili ešte v čase, keď sa schvaľovali prísnejšie poplatky, B. Mihály dodal: „ Vtedy ešte neexistovalo uznesenie vlády o predčasnom odstavení elektrárne V1 v Jaslovských Bohuniciach, ktoré znamená, že okrem ústretového kroku odstaviť bloky 3 a 4 v Novákoch a aj bloky 3 a 4 vo Vojanoch (440 MW), prídeme o ešte ďalší výkon až vo výške 880 MW z jadrovej elektrárne V1. (Dovedna by to teda bolo: 440 MW plus 880 MW - V1 plus 55 MW - Košice tepláreň plus 55 MW - staré kotle v Novákoch plus približne 370 MW plánované odstavenia zdrojov mimo SE). To zásadne mení našu pozíciu. Pretože aj na blokoch tri a štyri sa urobili určité generálne opravy, budeme ich musieť prevádzkovať až do konca životnosti, teda až za rok 2005.“ Podľa B. Mihályho akousi prvou lastovičkou, ktorá signalizovala, že poplatky by sa mali zmierniť, bola dokonca Energetická politika, ktorú už schválila terajšia vláda. Hovorí sa v nej, že v najbližších rokoch by sa určitý objem domáceho uhlia mal spaľovať na vlastných zdrojoch. Pre SE určuje, že okolo rokov 2000 až 2002 by to malo byť na úrovni 10 % z celkovej spotreby SR. Podľa odborníkov ide o dosť „zvláštny údaj“, lebo technicky nie sú schopní toľko energie v Novákoch vyrobiť. V každom prípade však dochádza k určitému paradoxu, ktorý signalizuje, že uznesenie k Energetickej politike je v rozpore s pôvodne očakávanými dôsledkami radikálneho rastu poplatkov. Na druhej strane však argumenty tých, ktorí poslanecký návrh zákona predkladali, že ak sa neprijme, zostane bez práce 4000 baníkov, boli prehnané. B. Mihály potvrdil slová šéfa SE Vincenta Pillára, že aj v prípade neschválenia novely by SE neboli slovenské uhlie prestali odoberať. Nejde len o ekonomiku SE, ale o ekonomiku celého Slovenska. Vedenie SE však očakáva, že keď odstavením jadrovej elektrárne V1 prídu o zdroj, ktorý vyrába najlacnejšiu energiu, nájdu u kompetentných pochopenie, že staršie zdroje nemôžu predčasne odstaviť pre vysoké poplatky. Dodnes totiž nie je plne doriešená náhrada chýbajúceho výkonu. Aj plánovaná výstavba paroplynu v Malženiciach či pri Lučenci je stále len čiastkovým riešením.

Zdena Rabayová