Keď minister nepočúva

Pluralita na báze zamestnaneckých zdravotných poistení

Minister zdravotníctva urobil od chvíle, keď si sadol do kresla na kramárskom kopčeku niekoľko rozhodnutí, ktoré narobili v medicínskom teréne viac škody ako osohu. Čo je ešte horšie, riešenie známych ekonomických problémov sa neposunulo dopredu, skôr naopak. Na povrch vyplávali konkrétne dôsledky nedostatku financií a zlého hospodárenia v rezorte. Takže, aj jeho radikálne rozhodnutie presadiť monopol v zdravotnom poistení vyvoláva obavy. Okrem iného aj preto, že nie je akosi prístupný logickej argumentácii ekonomických odborníkov. Netreba zdôrazňovať, že postoj ministra Romana Kováča je minimálne prekvapujúci, veď bol v minulosti jedným z autorov pluralitného poisťovacieho systému. Ak dnes hovorí, že pluralita priniesla viac negatív ako pozitív, ide o zjednodušení pohľad, bez hlbšej analýzy a znalosti problematiky. Rozporuplnosť snahy ministra zdravotníctva dokumentuje aj materiál, ktorý predkladal do vlády 31. októbra 2000. Za hlavné problémy slovenského zdravotníctva označil nedostatočné odvody poistného zo strany štátu, široký Liečebný poriadok, neuzatvorený systém financovania a problémy kontrolnej činnosti. Teda nič o zdravotnom poistení. Zabezpečenie povinného zdravotného poistenia jednou zdravotnou poisťovňou je krokom späť. O tom presvedčil aj medzinárodný seminár expertov pracujúcich v zdravotnom poistení v reformných krajinách. Výber poistného ani tam nie je lepší ako u nás, skôr horší.

Navyše podľa získaných informácií Svetová banka vôbec „netlačí“ a ani nevyjadrila podporu ministrovi zdravotníctva v jeho snahe monopolizovať základné zdravotné poistenie, ako to tvrdí R. Kováč. Svetová banka poukazuje na problémy v nákladovej časti slovenského zdravotníctva, v sieti zdravotníckych zariadení, slabej ekonomizácii činností a podobne. Svetovej banke je úplne jedno, či u nás bude jedna alebo viac zdravotných poisťovní, ak nebudú ďalšie problémy. Navyše monopolizácia zdravotného poistenia nevyrieši nedostatok finančných zdrojov pre zdravotníctvo, môže však viesť k netransparentnosti finančných tokov a subjektivizmu. Centralizované finančné prostriedky sa dostanú do rúk úzkej záujmovej skupiny, vytvára sa tu tiež možnosť svojvoľného manipulovania s verejnými financiami. Odopiera sa takto právo zamestnávateľov ako rozhodujúcich platiteľov poistného na výber zdravotnej poisťovne a kontrolu nad odvádzanými

Ministerské rozhodnutia boli u nás často nedomyslené a nie je to inak ani teraz. Doplnkové formy zdravotného poistenia sú nevypracované, ich implementácia si vyžiada minimálne dvoj- až trojročné zavádzanie v takej forme, aby spĺňali plné nároky na takýto systém. Je potrebná dôsledná ekonomicko-finančná príprava, zabezpečenie personálu, informačného systému a konkrétna razantná zmena legislatívy v oblasti Liečebného poriadku. Na základe doterajších skúseností a poznatkov možno ťažko v dnešnej ekonomickej situácii občanov očakávať ich masívne pripoisťovanie tak, aby vznikli dostatočné fondy na udržanie takého systému. Zavádzať nejaký zdravotnícky monopol za predpokladu, že sa naši občania pripoistia k tomu, na čo teraz doplácajú, je podľa odborníkov ekonomicky prepadová vec. Podľa posledných informácií sa v Bratislave uskutočnilo spoločné rokovanie poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, profesijných, odborových a zamestnávateľských organizácií spolu so zástupcami zdravotných poisťovní. Spoločne na ňom konštatovali, že zlepšenie stavu zdravotníctva ako celku vyžaduje prijatie opatrení na zabezpečenie rovnováhy zdrojov a garantovanej zdravotnej starostlivosti v Liečebnom poriadku. Podstatou dlhodobo pretrvávajúcich problémov je existujúci deficit systému a nedostatok zdrojov na financovanie nedostatočne regulovaného zdravotníctva. Účastníci sa jednoznačne postavili proti likvidácii plurality v základnom zdravotnom poistení, pretože nič nevyrieši a nie je ani opatrením na odstránenie systémových nedostatkov. Doterajšie vyhlásenia a predstavy ministerstva zdravotníctva nie sú podložené serióznymi analýzami. Naopak, argumenty druhej stany sú podrobne vypracované a pôsobia presvedčivo. Prečo sa však rezortný minister nimi nezaoberá?

Ľudmila Koníková