Prerazia Slováci iba s vajcami?

Najväčší nemecký veľtrh I. H. M. 2001 s jednou firmou zo SR

Nejde len o prestíž firiem, ale aj o prestíž a prezentáciu krajín. O spôsob, ako dokážu demonštrovať svoje schopnosti pomôcť rozvoju malého a stredného podnikania, resp. priamo remeslám. Najväčší nemecký a zároveň svetovo preslávený veľtrh malých a stredných podnikateľov v Mníchove - I. H. M. 2001 predstavuje od 8. do 14. marca 45 krajín, resp. takmer 1956 vystavovateľov (444 zo zahraničia), z toho 1400 z oblasti remesiel. Z troch slovenských vystavovateľov prišiel na Nové výstavisko do Mníchova len jeden, aj to s tradičnými výrobkami umeleckého remesla - fúkanými a porcelánovými maľovanými kraslicami a ďalšími veľkonočnými ozdobami, maľovanými čajovými súpravami a pod. Je pre Slovensko 53. medzinárodný veľtrh remesiel I. H. M. 2001 neaktuálny? Ako nám povedala generálna riaditeľka Sekcie dvojstrannej obchodnej spolupráce MH SR Ing. Dagmar Repčeková, vláda pri rozhodovaní o podpore firiem na jednotlivé veľtrhy rozhodla, že nepovažuje tento medzinárodný veľtrh za prioritný. Zaujímavá je však aj celková vládna podpora malým a stredným podnikom na veľtrhoch v porovnaní napr. s Českou republikou.

Nové trendy

Na celkovej ploche 146 tisíc m2, a to aj na otvorenom priestranstve, sa reprezentovali firmy rozdelené tento rok na základe nových trendov do dvoch blokov: pre Business - teda pre podnikateľov v remesle a riadiacich pracovníkov, kde ponuka smerovala na produkciu a materiál, logistiku a služby či manažment a vybavenie kancelárie, ako aj pre Lifestile, kde veľtrh I. H. M. 2001 ponúkol obchodníkom a výrobcom možnosti spolupráce v oblasti umeleckých remesiel, vybavenia bytového priestoru a záhrady a ďalej ukážky z tvorby šperkov a umeleckého dizajnu. V rámci zvláštnych prehliadok tvorby - Nové talenty, Šperk, Majstri moderny, Park inovácie remesiel, Život so sklom, Kariéra a vzdelávanie - zvláštne ukážky z automobilového priemyslu, sa predviedol aj reprezentant Slovenska (Život so sklom). Dôležitou súčasťou pre malých a stredných podnikateľov bola aj ponuka možností e-commerce a využitia internetu. Veď napr. polovica z 850-tisíc registrovaných malých a stredných podnikov v Nemecku má pripojenie na internet, pričom jedna zo štyroch aj vlastnú webovú stránku.

Meradlo podpory

„Vieme, že veľtrhy, ako je aj tento, sú pre ďalší rozvoj malých a stredných podnikov nenahraditeľné. Veď práve oni prispievajú k exportným aktivitám krajiny. Práve preto má české ministerstvo priemyslu a obchodu (MPO ČR) Odbor podpory exportu, kde sa rozvíja niekoľko aktivít. Naši pracovníci sledujú teritóriá a veľtrhy a rozhodujú, ktoré by mohli byť zaujímavé pre rozvoj malých a stredných podnikov, keďže pomoc je zameraná práve na ne. Na každý rok je naplánovaných 70 veľtrhových akcií, ktoré sa stávajú oficiálnymi aj pre ČR. Pokiaľ ide o firmu do 250 zamestnancov, má nárok na príspevok štátu za úhradu výstavnej plochy, a to až do výšky 90 % výstavnej plochy, maximálne však do výšky 100-tisíc korún. Pri firme s viac ako 250 zamestnancami sa tento príspevok logicky znižuje na 50 %, a rovnako maximálne do výšky 100-tisíc Kč“. Ako ďalej pre Hospodársky denník uviedol Ing. Peter Švorc, zástupca MPO ČR sekcie mnohostrannej obchodnej politiky a vzťahov k EÚ a EZVO, toto je najmarkantnejšia podpora. Krajina má však na I. H. M. 2001 aj oficiálny stánok, teda firmy idú pod spoločným logom a MPO ČR zároveň s oficiálnou brožúrou neposkytuje len adresný zoznam firiem, ale reklamnými plagátmi aj naviguje návštevníka do pavilónov s českými firmami (na veľtrhu sa zúčastňuje 60 českých firiem), sprostredkúva ich možnosti nadviazania obchodnej spolupráce v predmete podnikania a kontakty. Veď veľtrh je predovšetkým kontraktačný, hoci prvý pavilón poskytuje zmes medzinárodných kultúr a ponúka vystavovaný tovar zároveň aj širokej verejnosti.

„Na každý veľtrh sa konkurzom vyberá realizátorská firma, ktorá za odplatu oslovuje firmy, ak sa oni nekontaktujú priamo na MPO ČR, pripravuje a sprostredkúva ich účasť na veľtrhu, vybojúva pre nich miesto v pavilónoch, pretože to je veľmi dôležité. Každý účastník sa môže zúčastniť niekoľkých veľtrhov a má vždy nárok na podporu,“ uviedol Ing. Švorc.

Marína prezentuje Slovensko

Pokiaľ však ide o slovenskú účasť, jediná firma - Marína Veľké Kostoľany, si podľa manažéra Pavla Orihela zabezpečovala všetko sama. Účasť potvrdila priamo u veľtrhovej správy v Mníchove, doviezla si tovar a stánok s príslušenstvom vlastným autom, zmontovala ho, dekoračne vyzdobila, čím ušetrila 80-tisíc korún. Napriek tomu ju výstavná plocha stála 160-tisíc Sk a spolu s nákladmi za dopravu a ubytovanie to bolo 250-tisíc. Marína zamestnáva 20 zamestnancov, aj zdravotne postihnutých, a externé kontrakty má s dvoma stovkami ľudí. Je zrejmé, že predajom inak žiadaných kraslíc (od 2 do 12 DEM za kus, podľa toho, či ide o maľované, lepené, resp. porcelánové) náklady nevráti. „Som tu už štvrtý rok, som sklamaný z celkovo malého záujmu nemeckej verejnosti, aj keď kraslice, postavičky zo šúpolia, ale čoraz viac aj porcelánové maľované čajové servisy idú najmä pre nízku cenu na odbyt. Ručne vyšívané obrusy v hodnote 800 DEM sú žiadané, ale na veľtrh žiadna návštevníčka s takou plnou peňaženkou nepríde. Najmä stáli zákazníci si prídu výrobky kúpiť priamo k nám, veď Piešťany poznajú. Preto chceme aktívne prispieť k rozvoju vidieckej turistiky a pritiahnuť návštevníkov pohľadom na ručné remeslá, ponúknuť im lokše či domáce víno. Na veľtrhu som teda hlavne kvôli kontraktom.“

Ako ďalej dodal P. Orihel, ďalšie dve slovenské spoločnosti odmietli účasť práve kvôli drahému prenájmu a absolútne žiadnej podpory od štátu. On iba vďaka tomu, že v Nemecku založil pobočku a rád by cez ňu rozbehol obchod, tieto veľtrhy zatiaľ navštevuje. Okrem toho „pred veľtrhom som zašiel na ministerstvá hospodárstva a zahraničných vecí a vyžiadal si katalógy o Slovensku, aby som krajine urobil reklamu“. Nuž, ako sme včera zisťovali na MH SR, mníchovský veľtrh nepatrí medzi podporované aktivity. Zaráža však fakt, že kým Česká republika je veľkosťou asi raz taká ako Slovensko, podporuje tento rok 70 veľtrhov, pričom v rámci každého hradí výstavné plochy do výšky 100-tisíc Kč priemerne šiestim desiatkam firiem. Slovensko podľa D. Repčekovej zastrešuje podľa oficiálne schváleného zoznamu na tento rok spolu len 8 výstav a veľtrhov (čo je ďaleko od polovice počtu ČR), na ktoré cez SARIO, resp. Fond na podporu exportu vyčlenila vláda 5 mil. Sk. „Aj to ide o kofinancovanie projektov, pretože sa čaká na pridelenie zdrojov z EÚ,“ spresnila. Dúfajme, že EÚ peniaze skutočne vyčlení, aby nebolo ohrozených aj tých osem aktivít pomoci malým a stredným podnikom pri exportných aktivitách prostredníctvom veľtrhov a výstav.

Slávka Blazseková