„Horkosť“ bieleho „zlata“?

Vzájomné obviňovanie sa spotrebiteľovi vôbec nepomôže

„Dovoz cukru podľa štatistiky v roku 2000 nepresiahol 5000 ton a na celkovej spotrebe nebol vyšší ako 3 %, teda výrazne pod limitom 5 %, ktorý sa považuje za hranicu pre posudzovanie ochranných opatrení v rámci Svetovej organizácie obchodu.“ Tvrdí to Asociácia spracovateľov a spotrebiteľov sladidiel (ASSS). Slovenský cukrovarnícky spolok (SCS) odmieta tvrdenia spracovateľov sladidiel, ako aj dovozcov cukru. Je to boj o trh s cukrom, do ktorého už zasiahol aj protimonopolný úrad, ale aj ministerstvo hospodárstva. To skúma opodstatnenosť požiadavky zaviesť na import tohto sladidla 150-percentné dovozové clo, čo by malo chrániť domácich producentov. „Problém nie je v tom, či sa vlani dovážalo alebo nie. My sme žiadosť na zvýšenie dovozného cla podali už vlani a že to trvá rok, za to nemôžeme. Do roku 1999 všetky dôvody na to boli, pričom sa odvolávame na referenčné obdobie, za ktoré sme to podávali,“ vysvetľuje nám výkonný riaditeľ SCS Ing. Róbert Straka. Ako upozornil, Slovensko vlani prijalo ochranné opatrenia na dovoz poľského cukru. „Vyhlásilo to jednostranne a nekvalifikovane, porušené boli dohody a následne muselo od toho odstúpiť. Nás rok 2000 bude zaujímať vtedy, keď bude v kontexte ďalších rokov,“ hovorí. Podľa všeobecných dohôd platia na posúdenie tohto stavu posledné tri referenčné roky, z ktorých sa vypočítava priemer, a vtedy bol dovoz prekročený nad 5 %. „Nám nejde len o ochranné opatrenia. My presadzujeme ochranu trhu, nie ako jednorazový krok, ale ako systémové opatrenie na reguláciu trhu so sladidlami. Na to by mal byť zákon a nie iba výnos. Toto je súčasťou prístupových krokov, ktoré Slovensko musí urobiť, lebo v Európskej únii takáto regulácia existuje,“ zdôrazňuje.

Podľa SCS sa do obnovy na záchranu našich cukrovarov investovalo približne 3,5 mld. Sk. Nie z peňazí daňovníkov, ale zahraničných investorov. „Teraz by mala SR povedať, že im nebudeme chrániť investície?“ pýta sa R. Straka. Nesúhlasí ani s tvrdením ASSS, že v decembri 2000 sa jednostranne zvýšili ceny cukru o 40 %, na čo neboli žiadne makroekonomické a mikroekonomické dôvody. Ako pripomenul R. Straka, cena cukru sa v priemere za rok zvyšovala len o toľko, o koľko sa zvýšili svetové ceny. Na našu otázku, že prečo v posledných týždňoch rastú maloobchodné ceny cukru, a to z necelých 20 Sk až na terajších približne 26 Sk, výkonný riaditeľ SCS hovorí, že akoby sme strácali pamäť. „Vráťme sa do roku 1995. Rok predtým sme mali na Slovensku veľmi zlú kampaň. Vláda reagovala tým, že súhlasila s dovozom 30-tisíc ton cukru pri zníženom cle na 25 %, ktoré v lete úplne zrušila. Licencie prideľovalo ministerstvo hospodárstva, ale cukrovary licencie nedostali. Pozrite sa do štatistiky, za koľko sa predával cukor v obchodoch. V tomto čase boli predajné ceny v obchodoch až 35 Sk za kilogram. Priemerná cena bola vtedy 28,96 Sk, pričom v decembri 2000 23,31 Sk. Tak sa pýtam, kde bola konkurencia? Stratil sa vtedy vnútorný odpor, lebo cukrovary nemali cukor a obchodníci si robili čo chceli,“ približuje vtedajšiu situáciu.

Predseda sekcie obchodu SOPK Adrián Ďurček nedávno uviedol, že výrobcovia cukru sa kartelovými praktikami a presadzovaním 150-percentnej sadzby cla snažia vytvoriť na Slovensku izolované prostredie.

O zavedení 150-percentného cla uvažujú podľa neho kompetentné orgány veľmi vážne a tento krok sa pravdepodobne uskutoční s platnosťou na obdobie najmenej jedného roka.

Podľa informácií z Ministerstva hospodárstva SR o záležitosti rozhodnú pravdepodobne až koncom apríla.

Vladimír Turanský