Urobme si konečne poriadok

Komentuje Rudolfa Vallová

K témam, o ktorých sa diskutuje v súvislosti s už schváleným Národným programom rozvoja cestovného ruchu v SR, patria aj smery štátnej politiky v cestovnom ruchu. Vláda SR ešte v minulom roku svojím uznesením č. 230/2000 delegovala právomoci v oblasti koordinačných, plánovacích a metodických činností na samosprávy vyššieho územného celku. Týmto konečne naznačila, že má záujem aj o systematickú podporu rozvoja produktu cestovného ruchu priamo v regióne, kde vzniká. A tak k slovu by mala konečne prísť zmysluplná regionálna politika a manažment turistického regiónu. Naďalej sa však čaká na návrh o združeniach cestovného ruchu, ako aj o spôsobe financovania ich činností, o očakávanej zmene kompetencií v cestovnom ruchu nehovoriac. Určite by bolo lepšie, keby pri predkladaní Národného programu rozvoja cestovného ruchu v SR bola komplexne vypracovaná regionálna politika vrátane finančných tokov a prepočtu, koľko bude tá-ktorá zmena štátny rozpočet stáť. Žiaľ, nestalo sa tak, takže sa môžeme v mnohých prípadoch len domýšľať, ako v prípade združení cestovného ruchu. Národný program predpokladá, že zdrojmi financovania združení bude kúpeľný a rekreačný poplatok, členské príspevky, dotácie z centralizovaných zdrojov, zdroje získané zo štrukturálnych fondov EÚ a ostatné zdroje ako granty a dary, bližšie nie je určená ani ich veľkosť a ani ich toky. Nezahŕňa však predpoklad samosprávy, ktorá podľa predsedu ZMOS Michala Sýkoru predpokladá, že štátny rozpočet bude prispievať na činnosť združení rovnakým podielom, aký združenia získajú z členských poplatkov a z kúpeľných a rekreačných poplatkov. Koľko by to štát stálo a akým spôsobom by finančné prostriedky plynuli do pokladníc združenia, nie je ešte dnes známe.

Podľa ministerstva hospodárstva by sa všetko malo začať riešiť až po reforme verejnej správy. Národný program však myslí na potrebu krajských úradov, ktoré s cieľom prezentácie jednotlivých turistických regiónov si majú v návrhoch štátneho rozpočtu na rok 2002 a na nasledujúce roky uplatňovať požiadavku vo výške 500-tisíc Sk ročne. O čo nám vôbec vlastne ide? Nositeľom marketingu na miestnej a regionálnej úrovni predsa sú a budú zmienené združenia cestovného ruchu! Ak by sme chceli využiť český model štátnej podpory cez štátnu správu na úrovni kraja, tak možno by bola zaujímavá informácia z odborných kruhov, že týmto spôsobom podpory rozvoja regionálneho produktu českí kolegovia nie sú spokojní a považujú ho za dočasný. Preto vychádzajúc z Národného programu si v tomto prípade musíme položiť otázku: Akú regionálnu politiku zastáva predkladateľ Národného programu? Tí totiž sľubujú priblíženie sa európskym trendom v relatívne krátkom časovom horizonte. V medzinárodne zrovnávaných ukazovateľoch sme poslední v stredoeurópskom priestore. Sporíme sa o kompetencie a sťažujeme sa na neschopnosť urobiť akúkoľvek analýzu domáceho trhu cestovného ruchu, o zahraničnom nehovoriac. Dôležitý je totiž nielen prístup k informáciám, ale aj k finančným prostriedkom. Preto je načase, aby sme si v určitých veciach urobili konečne poriadok.