Nerovnosť rovnosti príležitostí?

Čísla a fakty o postavení žien a mužov na trhu práce (1)

Minulý týždeň sme na tomto mieste uverejnili rozhovor s riaditeľkou Odboru rovnosti príležitostí žien a mužov Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR PhDr. Máriou Chaloupkovou o návrhu Koncepcie rovnosti príležitostí žien a mužov. Keďže tento materiál obsahuje celý rad zaujímavých informácií a navyše ho v týchto dňoch (7. marca) schválila vláda SR, v dvoch pokračovaniach z neho vyberieme niektoré časti.

Čo hovorí štatistika

Ženy tvoria výrazný segment pracovných síl. Podľa výsledkov výberového zisťovania pracovných síl ŠÚ SR bol v roku 1999 priemerný počet ekonomicky aktívneho obyvateľstva 2 573-tisíc, z toho 45 % tvorili ženy. Počet zamestnaných žien rástol do roku 1996, pričom za roky 1995 a 1996 sa ich počet zvýšil o 54-tisíc. Od roku 1997 sa zaznamenal pokles priemerného počtu pracujúcich žien v SR, keď počas rokov 1997 až 1999 klesol o 22-tisíc.

V prvom polroku 2000 bolo evidovaných 234-tisíc nezamestnaných žien, pričom miera evidovanej nezamestnanosti bola 18,38 %. Podiel žien na celkovom počte nezamestnaných tvoril v tom istom období 45 %. Z hľadiska rodinného stavu bolo koncom júna 2000 najviac evidovaných nezamestnaných žien v kategórii vydatých žien (54,7 % z celkového počtu nezamestnaných žien). U mužov prevažovali slobodní (51,7 % z celkového počtu nezamestnaných mužov).

Rozhodujúce faktory

Napriek uvedeným skutočnostiam pretrváva v SR vysoký stupeň participácie žien na trhu práce. Súvisí pravdepodobne s viacerými faktormi ovplyvňujúcimi rozhodovanie žien o zapojení do pracovného procesu. Relevantné sú:

vysoká hodnota práce v hodnotovom systéme žien,

ekonomická nevyhnutnosť vyplývajúca z existencie dvojpríjmového modelu rodiny,

prístup k práci ako k sfére sociálnych kontaktov,

sebarealizácia.

Nové ekonomické, sociálne a legislatívne súvislosti fungovania trhu práce vytvárajú nové podmienky pre výkon povolania žien a pre voľbu medzi prácou v platenom zamestnaní a prácou v domácnosti a pre atypické formy zamestnania. Ženy by uvítali možnosť pracovať na skrátené úväzky, na delených pracovných miestach, vykonávať prácu doma (80 % zamestnancov na čiastočný pracovný úväzok v krajinách EÚ tvoria ženy).

Ženy podnikateľky

Typickou črtou ženskej zamestnanosti v SR je aj to, že ženy nie sú rovnomerne zastúpené v jednotlivých oblastiach ekonomiky, čím vznikajú tzv. prefeminizované oblasti. Väčšinou ide o príjmovo nižšie odvetvia hospodárstva (služby, zdravotníctvo, školstvo). Muži preto nemajú väčší záujem pracovať v týchto odvetviach, čo spôsobuje, že ich feminizácia sa čoraz väčšmi prehlbuje a príjmy žien sú aj v tejto súvislosti nižšie.

Rastie počet žien, ktoré sa napriek sprevádzajúcim ťažkostiam a finančnej a časovej náročnosti rozhodli podnikať v súkromnej sfére. Ženy podnikateľky označili za rozhodujúci podnet pre začatie svojej podnikateľskej činnosti potrebu sebarealizácie a získanie ekonomickej nezávislosti. Tieto faktory naznačujú záujem žien zapojiť sa do pracovného procesu a nesmerovať svoje aktivity len na domácu sféru.

Stop diskriminácii

Vysoká zamestnanosť žien a jej podiel na ekonomických aktivitách zaväzuje spoločnosť k odstráneniu ich diskriminácie na poli práce. V tejto súvislosti môže ísť o priamu diskrimináciu – akékoľvek rozlišovanie, vylúčenie alebo obmedzenie vykonané na základe pohlavia, ktorého dôsledkom alebo cieľom je narušiť, resp. zrušiť výhody alebo uplatnenie zo strany žien bez ohľadu na ich rodinný stav. Stretávame sa aj s nepriamou diskrimináciou, čo znamená zjavne neutrálne opatrenie, kritérium alebo prax, ktorá zvýhodňuje podstatne väčší podiel osôb jedného pohlavia, iba ak takéto opatrenie, kritérium alebo prax je vhodné a nevyhnutné a môže byť ospravedlnené objektívnymi faktormi.

Primeraná pozornosť sa preto venovala princípu rovnakých príležitostí a rovnakého zaobchádzania so ženami a s mužmi v rámci reformy pracovného práva, ktorá vyústila do vypracovania nového Zákonníka práce, v ktorom sa ukladá povinnosť zamestnávateľa informovať zamestnancov o ustanoveniach týkajúcich sa rovnakého zaobchádzania. Súčasne nový Zákonník práce obsahuje ustanovenia o definovaní nepriamej diskriminácie. Zakotvuje aj možnosť zamestnanca obrátiť sa na príslušný súd vtedy, ak sa považuje za poškodeného v dôsledku neuplatnenia zásady rovnakého zaobchádzania s tým, že dôkazové bremeno o tom, že nejde o diskrimináciu založenú na pohlaví, bude mať zamestnávateľ.

Explicitne sa zakotvuje rovnosť v odmeňovaní žien a mužov za rovnakú prácu a prácu rovnakej hodnoty. Taktiež sa zakotvuje nárok muža na rodičovskú dovolenku v rovnakom rozsahu, aký má matka dieťaťa pod podmienkou, že sa o dieťa stará od jeho narodenia. Pokiaľ ide o zakotvenie nástrojov na ochranu dôstojnosti žien a mužov v práci, nový Zákonník práce upravuje zákaz nežiaduceho správania založeného na pohlaví.

Spracovala (hyž)