Absentuje zdravá investícia do zdravia

Tak štát, ako aj rodičia nemajú veľký záujem o zdravie mladých ľudí

„Hoci priamy efekt z pravidelného telesného pohybu na zdraví srdca a ciev v mladom veku nie je, ide však o investíciu do zdravia, ktorá sa prejaví o 30 - 40 rokov. Navyše človek, ktorý má dobrú kondíciu, sa oveľa lepšie stavia proti chorobám a aj ich prekonávanie je ľahšie. Trénovaný človek potrebuje podstatne kratší čas rekonvalescencie a rehabilitácie ako ten, ktorý nemá trénované svalstvo,“ tvrdí riaditeľ Slovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb MUDr. Ján Postulka. V tomto ústave sa ročne vykoná okolo 500 angioplastík, 800 bay-passov. Avšak ani najlepšia technika či vedomosti v medicíne nezabránia chorobám, ktoré vznikajú z ľudskej pohodlnosti a aj určitej nezodpovednosti voči vlastnému zdraviu. Podiel nemocí srdca a ciev na celkovej úmrtnosti nášho obyvateľstva je až 56 %. Preto je nevyhnutné, aby si ľudia uvedomili, že ak chcú byť zdraví, musia sa o to pričiniť aj sami. Už deti v predškolskom veku by si mali zvykať na pravidelný pohyb a fyzickú záťaž, ktorú by mali každým rokom zveľaďovať a v dospelosti udržiavať. V rámci škôl by telesná výchova nemala pôsobiť len ako nevyhnutný prvok. „Cvičením človek spaľuje v tele cholesterol, čím sa oslabuje jeho vplyv v organizme. Pravidelný pohyb je veľmi dobrý v rámci prevencie, najmä proti ateroskleróze a cukrovke. Aj keď mladí ľudia v súčasnosti nemusia mať tieto problémy, o niekoľko rokov to budú faktory, ktoré rozhodnú o ich zdravotnom stave. Preto je dôležitá prevencia,“ tvrdí MUDr. J. Postulka. Odborníčka z telovýchovného lekárstva MUDr. Alena Urvayová dopĺňa: „Ľudia, ktorí intenzívnejšie pestujú šport, majú riziko vážneho poškodenia srdca nižšiu o 41 % než tí, ktorí to ignorujú. Ak ešte prestanú aj fajčiť, riziko sa znižuje o 44 %. Pohybová aktivita má mnohostranné pôsobenie na organizmus. Prejavuje sa už na enzymatických zmenách v svalovej bunke až po ovplyvnenie adaptačných mechanizmov jednotlivých systémov ľudského organizmu, imunitných reakciách a psychickom stave. V boji proti cukrovke je dokázané, že stredne intenzívna záťaž, napr. rýchla chôdza 1,5 hodiny, pôsobí prechodný vzostup citlivosti inzulínových receptorov, a tieto zmeny trvajú asi 24 hodín. Ak sa záťaž pravidelne opakuje, stávajú sa zmeny trvalejšími a po 3 - 4 týždňoch sa objavia zmeny aj v cholesterolovom spektre. Čiže sa začne upravovať metabolizmus.“

V súčasnosti je na základných školách povinná telesná výchova trikrát do týždňa. Tento počet je i na stredných a učňovských školách. O povinnej telesnej výchove na vysokých školách rozhoduje študentský senát. „Počet hodín na základných a stredných školách sa dodržuje. Iná situácia je na učňovských školách, kde študenti majú týždeň školu a týždeň odborný výcvik a akumulácia hodín nie je možná. No najhoršia situácia je v tom, že sa odbúravajú mimoškolské aktivity, ako sú športové hry, športové krúžky. Je to dôsledok nedostatku financií. Niet z čoho platiť ľudí, ktorí by to viedli a mnohé školy nemajú na to ani funkčné zariadenia či materiálne vybavenie. Akékoľvek navyšovanie hodín telesnej výchovy si žiada niekoľkomiliónovú investíciu zo strany ministerstva školstva a na to momentálne nemáme,“ tvrdí PaedDr. Stanislav Kosorín, vedúci oddelenia športu pre všetkých MŠ SR a dodáva: „Momentálne pracujeme na novom návrhu Národného programu rozvoja športu. Avšak jeho realizácia je podmienená peniazmi.“ Kým štát pochopí a najmä vyčlení peniaze na rozvoj telesnej kultúry našej mládeže, potrvá to ešte pekných pár rokov. No čo s generáciou, u ktorej sa táto zložka zanedbala? Už dnes vieme, že množstvo mladých ľudí fyzicky zaostáva za rovesníkmi z iných krajín a nenadväzuje na vývoj svojich predchodcov. Lenže tak ako štát zaostáva v podpore a investíciách do športu pre mladých, minimálne rovnaký podiel na tom majú aj rodičia. „Rapídne nám stúpa počet necvičiacich študentov. Rodičia dnes môžu napísať, že dieťa nebude cvičiť. Nesmierne množstvo detí je oslobodených od telesnej výchovy nie preto, že by im tento pohyb škodil, ale preto, že im to rodičia vybavili,“ dodáva MUDr. A. Urvayová.

V nedávnych časoch sme boli naučení na dobrú podporu športovania zo strany štátu. Odvykli sme si investovať do tejto zložky. Preto sa nám často vidí nespravodlivé, ak máme investovať do zdravia cez šport. Namieste je otázka, čo je prijateľnejšie, byť zdraví alebo chorí a bez peňazí. Veď s každou chorobou nám náklady na jej liečenie rapídnejšie rastú než tie, ktoré si žiada prevencia. Preto je na nás všetkých, do čoho investujeme, či teraz do športu, ktorý nám prinesie aj chvíle pohody a zábavy alebo neskôr do liečebného procesu. Nehovoriac o tom, či sme dnes schopní si zarobiť toľko, aby sme o pár rokov mohli financovať uzdravovací akt, navyše ak vieme, v akej finančnej mizérii je naše zdravotníctvo už teraz.

Stela Geregayová