Bez práce vo mzde

Pohoda rodinnej firmy

„U nás sa nepracuje na úkol,“ hovorí Melánia Lišková, majiteľka firmy Melánia-Pletená móda z Mojmíroviec. „Pracujeme na kvalitu a moji ľudia to vedia,“ zdôrazňuje absolventka grafickej priemyslovky, pre ktorú bolo pletenie a šitie vždy koníčkom. Povolaním sa jej však stalo až po roku 1989, keď sa rozhodla postaviť na vlastné nohy. Jej firma má desať rokov a s 10 až 12 zamestnancami vyrába predovšetkým hrubšie a stredne hrubé pletené odevy - vesty, kabátiky, peleríny. Napriek tomu, že sama pracuje okolo 15 hodín denne, má pocit, že vo firme panuje pohoda. „Myslím si, že v malých firmách sú zamestnávatelia k zamestnancom humánnejší,“ tvrdí na základe vlastného prístupu k ľuďom. „Rešpektujem každého,“ hovorí. Priznáva však, že trvalo pomerne dlho, kým sa tento dobrý kolektív vytvoril. Keď potrebovala pletiarku, z úradu práce jej nie raz poslali nezamestnané ženy, väčšina z nich však hľadala predovšetkým dôvody, pre ktoré sa na toto miesto nehodí. V rodinnej firme zamestnáva aj dcéru, ekonómku, tá má na starosti financie. Firma pripravuje štyrikrát do roka okolo 30 - 40 nových modelov. Striktne sa drží vlastnej tvorby a odmieta ponuky na prácu vo mzde. „Oslovili nás z Nemecka i Rakúska. No keď sa im naša práca páči, nech si kúpia naše výrobky, naše originálne modely,“ hovorí. Napriek tomu, že nemajú normy, termíny dodávok sa plniť musia. Aj zamestnanci vedia, že hrubá pletáž sa po 10. máji nepredá, takže záväzné objednávky musia byť v termíne hotové. „Ak hrozí, že by sme to nestihli, sami zostanú pracovať v nadčase alebo prídu v sobotu či v nedeľu,“ hovorí majiteľka. „Napokon vidia, že ani ja neoddychujem a pred kontraktmi často pripravujem nové modely aj celé noci.“

Zuzana Krútka