Hospodársky denník
USD47,874 Sk
EUR43,74 Sk
CHF28,419 Sk
CZK1,266 Sk
  Štvrtok  15.Marca 2001

Vedci sa báli o Gagarina

Prvý ruský kozmonaut Jurij Gagarin, ktorý pre štyrmi desaťročiami stál na začiatku novej éry sovietskeho kozmického programu, by 9. marca oslávil 67. narodeniny. Oficiálne oslavy 40. výročia prvého letu človeka do vesmíru sa začali v Gagarinovom rodisku v ruskej Smolenskej oblasti. V mestečku Gagarin prvého kozmonauta pripomína nielen miestne múzeum, ale aj hotel Vostok pomenovaný podľa rakety, ktorá Gagarina 12. apríla 1961 vyniesla na obežnú dráhu.

Od tragickej smrti prvého kozmonauta a hrdinu Sovietskeho zväzu 27. marca 1968 v kabíne testovaného prúdového lietadla, ktorému zlyhal motor, uplynie čoskoro 33 rokov. Ruská odborná verejnosť však stále pátra nielen po okolnostiach osudnej havárie, ale aj po podrobnostiach slávneho Gagarinovho letu.

Podľa ruských vedeckých expertov s letom J. Gagarina okolo Zeme 12. apríla 1961 bol spojený celý rad technických rizík. Už pred samotným dňom D boli vypracované tri verzie udalosti pre oficiálnu sovietsku tlačovú agentúru TASS. Až teraz však vysvitlo, že ruskí lekári zapojení do kozmického programu sa najviac báli o duševné zdravie kozmonauta.

Gagarin obletel zem len raz a jeho let trval 108 minút. Kozmonaut celý let absolvoval bez toho, aby zasiahol do riadenia svojej rakety. Ako vyplýva z najnovších publikovaných materiálov, ani nemohol. Lekári sa najviac obávali toho, že Gagarin sa pri veľkolepom pohľade na matičku Zem zblázni, preto presvedčili technikov, aby riadenie rakety zablokovali. Manuálne riadenie mohol Gagarin uviesť v núdzovom prípade do chodu len vtedy, keby použil špeciálny kód.

Vedci vychádzali z toho, že ak sa prvý kozmonaut skutočne zblázni, nebude si kód pamätať, nedokáže vypnúť automatiku a nespôsobí žiadnu katastrofu. Jedinou „mimoriadnou udalosťou“, ktorá sa Gagarinovi na obežnej dráhe Zeme prihodila, bola však iba strata ceruzky, ktorou si poznamenával svoje dojmy. V stave beztiaže ceruzka kozmonautovi uletela a bolo po písaní poznámok.

Let prvého sovietskeho kozmonauta odštartoval nielen novú etapu výskumu vesmíru, ale aj éru sovietsko-amerických pretekov v jeho dobývaní. Symbolom megalománie, o čom sa prvému kozmonautovi ani nesnívalo, sa stali extrémne dlhé pobyty ruských kozmonautov na obežnej dráhe a v 80. rokoch budovanie orbitálnej stanice Mir, ktorá dnes, keď doslúžila a plánuje sa jej utopenie v Tichom oceáne, vyvoláva vážne obavy. Mnohí ruskí vedci sa zhodujú na tom, že prínos pobytu človeka vo vesmíre sa vôbec nevyrovná efektívnosti nepilotovaných letov technických zariadení.

(TASR)

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.