Šetrenie postavené na hlavu

Ministri vyhadzujú milióny a na prevenciu ochranu niet

V zdravotníctve šetríme. Prišli sme síce o prevenciu a na časy, keď nám očkovací systém a starostlivosť o dorast závideli aj v najvyspelejších krajinách, môžeme iba spomínať. Pri súčasných platbách zdravotných poisťovní stomatológovia o preventívnu starostlivosť nemajú záujem (samozrejme - okrem privátnych), možnosti zdravotných poisťovní v oblasti prevencie sú tiež obmedzené. Prípad z Liptovského Mikuláša však signalizuje, že to u nás zašlo príliš ďaleko. V úsilí ušetriť, spochybňovali zástupcovia Všeobecnej zdravotnej poisťovne odborné poznatky vedúcej epidemiológie Štátneho zdravotného ústavu. Súčasťou protiepidemiologických opatrení bolo aj písomné odporúčanie podať čím skôr očkovaciu látku proti hepatitíde A - Avaxim. Nešlo o dospelých, ale o žiaka 8. triedy a jeho spolužiakov či kamarátov. Postup lekárky - epidemiologičky, označila spomínaná poisťovňa za nekonštruktívny, neekonomický a odborne nepodložený. Pritom z riaditeľstva VšZP v Bratislave priznali, že odporúčanie je v súlade so zákonom o Liečebnom poriadku (v zmysle indikačného zoznamu), ale finančne nákladnejšie ako podanie ľudského gamaglobulínu. Postoj odborníčky bol nekompromisný: niektoré naše poisťovne si dovoľujú nerešpektovať ani odporúčanie odborníka epidemiológa, ani právny predpis. Sú ochotné znášať

súdne dohry

pri odškodňovaní zbytočne nakazených detí, ktorým sa indikovalo očkovanie vysoko odborne v rámci platných právnych predpisov. Každý si zvyčajne dovolí toľko, koľko sa mu dovolí. Na svoju obranu z riaditeľstva VšZP uviedli, že sa pri riešení problematiky preventívnych opatrení u osôb, ktoré boli v kontakte s chorým na vírusovú hepatitídu A riadia stanoviskom ministerstva zdravotníctva. Zároveň sa z poisťovne usilujú odpratať riešenie na ministerskú pôdu. Sám riaditeľ MUDr. E. Kováč „nemôže uveriť, že epidemiológom nie je známe stanovisko ministerstva zdravotníctva o efektívnosti a účinnosti pasívnej imunizácie“. Podľa neho bol „efekt normálneho ľudského gamaglobulínu ako preventívneho opatrenia spochybnený.“ Nuž, ja ako odborná redaktorka pre rezort zdravotníctva mám na takéto spochybnenie konkrétne dôvody. Svojho času som prišla do kontaktu s človekom, ktorý mal

infekčnú žltačku,

zaočkovali ma gamaglobulínom, napriek tomu som ju dostala a do dnešného dňa znášam následky. Navyše s rozhodnutiami z ministerstva zdravotníctva máme u nás už svoje skúsenosti. Stačí sa pozrieť na rezort, ako to v ňom vyzerá, porozprávať sa s ľuďmi v medicínskom teréne, či s pacientmi a preveriť plnenie predvolebných sľubov. O prevencii sa v nich síce nehovorilo, ale u nás ju kompetentní hodili cez palubu pred viacerými rokmi, tí dnešní to teraz iba "zdokonaľujú“.

Šetríme na prevencii, hoci každý priemerne inteligentný človek vie, že práve to sú investície, ktoré sa každej spoločnosti viacnásobne vrátia, napríklad v zdravšej populácii. A pritom je rezort zdravotníctva známy tým, ako v ňom ľudia na najvyšších postoch vyhadzujú milióny. Napríklad, ešte exminister Šagát sa rozhodol v rámci racionalizácie zrušiť niektoré odbory laboratórií štátnych zdravotných ústavov. V Senici, Topoľčanoch, Zvolene, Veľkom Krtíši, Čadci, Starej Ľubovni či vo Vranove nad Topľou. Čo na tom, že dve z laboratórií boli predtým zrekonštruované nákladom 60 miliónov korún a krátko predtým skolaudované. A zrušených zariadení, do ktorých sa predtým investovali veľké peniaze, bolo oveľa viac. Súčasný minister zdravotníctva za ním v tejto oblasti nezaostáva, v niečom ho i predbieha. „Perlou“ nazvali opozičné poslanecké hlasy zmenený postoj R. Kováča, v ktorom presadzuje jednu zdravotnú poisťovňu (svojho času aj s T. Šagátom odmietali ich výhrady a názory, aby sa poistný systém vyskúšal na jednej poisťovni). Zavedenie a sfunkčnenie súčasného systému zdravotného poistenia stálo stámilióny korún. Zánik štyroch poisťovní by sa mohol počítať na ďalšie stámiliónové sumy, ktoré sa dajú využiť na riešenie súčasných problémov slovenského zdravotníctva. S radosťou sa v tomto rezorte hovorí o šetrení korunami, ale ani slovo o tom, či a ako zastavia cestu, po ktorej sa vydali

riadiaci pracovníci

niektorých nemocníc, vybraní do funkcií za tejto vládnej garnitúry. Hovorím o nákupoch drahej medicínskej techniky, ktorá napriek nariadeniam nie je zo sponzorských peňazí, ale z peňazí na prevádzku nemocníc a je zdrojom provízií riaditeľov, zároveň však aj problémov pri udržaní chodu niektorých zdravotníckych subjektov.

Ľudmila Koníková