Štátny rozpočet by získal

DS: Novela zákona o daniach z príjmu

Návrh reaguje na potrebu upraviť podmienky zdaňovania daňami z príjmov tak, aby sa zabezpečilo ďalšie zníženie sadzieb dane z príjmov fyzických a právnických osôb. Sadzba dane z príjmov právnických by sa podľa tohto návrhu mala znížiť na 19 %. „V dôsledku tohto zníženia sadzieb však nepredpokladáme pokles výnosov štátneho rozpočtu,“ uvádza sa v dôvodovej správe k novele zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov, ktorú pripravili experti Demokratickej strany a ktorú dáva strana na verejnú diskusiu. Ide o očakávaný pozitívny efekt na výnosy štátneho rozpočtu z dôvodu, že zatajovanie príjmov a obchádzanie zákona mnohými daňovníkmi - fyzickými i právnickými osobami - po znížení sadzieb nebude ekonomicky atraktívne vzhľadom na riziká vyplývajúce z prípadného odhalenia daňového úniku, ako aj na problémy následne spojené s použitím prostriedkov pochádzajúcich z príjmov, ktoré unikli zdaneniu. Možno očakávať i dlhodobý

priaznivý efekt

na štátny rozpočet z dôvodu stimulácie podnikania, hospodárskeho rastu a investícií nízkymi daňovými sadzbami. Pri neznížení sadzby naopak hrozí, že dlhodobým efektom neznižovania sadzby by bola nižšia atraktívnosť SR pre investície a podnikanie, pretože aj po znížení sadzby dane z príjmov právnických osôb na 29 % patríme ešte vždy medzi krajiny s najvyššou sadzbou dane z príjmu právnických osôb spomedzi transformujúcich sa krajín strednej a východnej Európy, konštatuje dôvodová správa. Demokrati presadzujú aj zodpovedajúcu mieru zníženia dane z príjmov fyzických osôb. Podľa nich je však potrebné prihliadať na neohrozenie rozpočtových výnosov z dôvodu možného výpadku významnej časti príjmov štátneho rozpočtu, ktoré by mohlo nastať pri náhlom výraznom znížení dane z príjmov zo závislej činnosti. Podľa nich je potrebné zohľadniť najmä fakt, že z celkových výnosov z dane z príjmov fyzických osôb vo výške približne 31 mld. Sk výnosy z dane zo závislej činnosti predstavujú približne až 25 mld. Sk. Spôsob vyberania dane zo závislej činnosti

umožňuje unikať

pred platením dane len v obmedzenej miere. Tým je daný vzťah medzi sadzbami tejto dane a rozpočtovým výnosom z tejto dane, ktorého charakter je omnoho bližší lineárnej závislosti, ako je to pri dani z príjmov z iných činností. Zníženie sadzieb dane zo závislej činnosti preto ovplyvňuje štátny rozpočet negatívnejšie ako zníženie sadzby dane z iných činností. Z tohto dôvodu treba najmä pri dani z príjmov zo závislej činnosti ešte určitý čas zotrvať pri terajšom systéme progresívneho zdaňovania a na uplatňovanie plošnej sadzby prejsť prípadne postupne. Tieto súvislosti si podľa expertov DS vyžiadali prijatie zásadnej zmeny v zdaňovaní príjmov fyzických osôb, ktorou je

úplné oddelenie

zdaňovania príjmov zo závislej činnosti (zamestnania) od zdaňovania ostatných príjmov, zisťovanie základu dane a dane za tieto dve kategórie príjmov oddelene a zisťovanie výslednej dane ako súčtu dane zo závislej činnosti a dane z iných činností. Sadzba dane z iných činností (podnikanie, kapitálové príjmy, prenájom, ostatné príjmy) sa určuje na úrovni sadzby dane z príjmov právnických osôb (19 %). Daň zo závislej činnosti sa tak ako doteraz určuje progresívnou sadzbou, pričom sa redukuje počet pásem z dnešných sedem na štyri, pričom najvyššie pásmo (nad 1,08 mil. Sk) bude zdaňované sadzbou 30 %. Tak dôjde už v tejto fáze ku zníženiu daňového zaťaženia aj u fyzických osôb, ktoré majú príjmy zo závislej činnosti, hoci z už uvedených dôvodov dočasne v menšej miere. So zmeneným prístupom k zdaňovaniu príjmov fyzických osôb súvisí množstvo terminologických a iných legislatívno-technických zmien v celom zákone. Zavádzajú sa najmä pojmy základ dane zo závislej činnosti, ako aj základ dane z iných činností, daň zo závislej činnosti a daň z iných činností, rovnako sa rozlišujú preddavky na daň zo závislej činnosti a preddavky na daň z iných činností. Základom dane zo závislej činnosti je základ dane vypočítaný z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných požitkov podľa § 6 ods. 12. Základ dane z iných činností sa vypočíta ako úhrn jednotlivých čiastkových základov dane podľa § 7 až 10. Tam, kde sa v zákone používa v súvislosti s daňou z príjmov fyzických osôb pojem „daň“ bez bližšej špecifikácie, rozumie sa tým celková daň z príjmov fyzických osôb zahŕňajúca daň zo závislej činnosti i daň z iných činností. V pripravenom návrhu novely sa zachováva princíp zdaňovania vybraných druhov príjmov osobitnou sadzbou dane, pričom sa však jednoznačne

upravuje postup

uplatnenia osobitnej sadzby dane v prípade, ak nemožno z nepeňažného príjmu zraziť daň. V takomto prípade sa ukladá daňovníkovi povinnosť, aby si daň sám vypočítal a odviedol správcovi dane. Ďalej sa pri zdaňovaní príjmov osobitnou sadzbou dane navrhuje zrušiť princíp tzv. minimálnej dane vyberanej osobitnou sadzbou (ďalej len „minimálna daň“), ktorý nie je v súlade so systémom uplatňovania osobitnej sadzby dane.

(tu)