Stomatológovia o sebe

Bez starostlivosti, prevencie a bez zubov?

S prioritou zdravotníctva v praxi to nie je jednoduché ani v zubnom lekárstve. Aj stomatológovia sa začali dožadovať svojho, argumentujú bojom o prežitie. Ich stavovská organizácia žiada, aby sa od 1. apríla stanovila pevná cena bodu za stomatologické výkony na 1,20 Sk. Ministerstvo zdravotníctva vyjadrilo s týmto návrhom súhlas, ten však naráža na negatívny postoj Všeobecnej zdravotnej poisťovne a konečné kladné stanovisko k nemu zatiaľ nezaujalo ani ministerstvo financií. Viceprezident Slovenskej komory zubných lekárov (SKZL) Marián Králik termín považuje za hraničný, a ak nebude akceptovaný, na aprílovom sneme chcú prijať zásadné rozhodnutie. Stomatológovia zdôrazňujú, že na zvýšenie ceny bodu nepožadujú navýšenie finančných prostriedkov. Podľa neho prerozdelením úhrad fixných protetických náhrad medzi zdravotné poisťovne a poistenca tak, že 40 % bude hradiť poisťovňa a 60 % občan, sa získa dostatočné množstvo prostriedkov. Týmto sa efektívnejšie využijú zdroje pre stomatológiu a zníži sa spoluúčasť pacienta pri ošetrení. Zubní lekári sa dovolávajú aj toho, aby sa cena bodu štvrťročne prehodnocovala vzhľadom na infláciu, devalváciu, zvýšenie cien energií, materiálov atď.

Aj lekári z tejto oblasti dosnívali predvolebný sen o priorite zdravotníctva a z ich postoja je napriek pekným slovám a ohľadom jasné, že stomatologická košeľa je im bližšia ako pacientov kabát. Zubného lekára máme nárok v rámci prevencie navštíviť bezplatne raz ročne. Druhá vec je, ako sa k takýmto návštevám v jednotlivých ambulanciách stavajú. Nie je to tak dávno, čo nám v Európe závideli organizáciu zdravotníckej prevencie, ktorá bola špičková v mnohých oblastiach. Zaujímali sa o ňu aj vyspelé severské krajiny, prebrali by ju aj iné, no jednoducho na ňu nemali. Dnes nám už nezávidia a povedzme si úprimne, väčšina z nás je presvedčená, že nám ani veľmi niet čo závidieť napriek hlasnému ubezpečovaniu premiéra, že všetko speje k lepšiemu. Práca školských zubných lekárov je ekonomicky neatraktívna, máme veľkú kazivosť zubov u detí a mládeže. Perspektívne to bude znamenať ďalšie starosti a náklady. Nebolo by problémom doplácať u stomatológa, keby nebolo jednej nepriamej úmery: ceny narastajú, v určitých sférach ich zvyšujú monopolne, no cena práce a zdravia nenarastá. Prevencia bola jedna z oblastí, v ktorej sme boli skutočne dobrí, škoda, že sme ju stratili na ceste za takouto „prioritou“ zdravotníctva a ani si to nepriznali.

Ľudmila Koníková