Prevencia nad zlato

Popísali sa stovky papierov, urobili sa nespočetné výskumy, odborníci bijú na poplach už roky. Ukazuje sa, že sme nepoučiteľní, a teda stále viac a viac trpíme rôznymi civilizačnými chorobami. Kategória podnikateľov sa zdá byť najohrozenejšia. V seriáli dnes pokračuje na tému: ZDRAVOTNÝ STAV.

Ešte v roku 1970 dĺžka života obyvateľov Rakúska, bývalého Československa a Maďarska bola veľmi podobná a pohybovala sa okolo 70 rokov. Nástup nových diagnostických metód, nových liečiv, spôsobu výživy a celkovo nového životného štýlu, kladúceho dôraz aj na zvýšenie telesnej aktivity, sa v Rakúsku prejavil trvalým nárastom dĺžky života, takže v súčasnosti už priemerná dĺžka života Rakúšanov presahuje 78 rokov (u žien až 81 rokov!).

Vývoj v komunistickej časti Európy bol úplne iný. V Československu sa priemerná dĺžka života veľmi mierne zvýšila, takže nádej na dožitie bola v roku 1990 v Česku i na Slovensku iba málo nad 71 rokov. Najhoršia bola situácia v Maďarsku, kde priemerná dĺžka života stagnovala a v roku 1990 bola rovnaká ako pred 20 rokmi, t. j. pod 70 rokov. Medzníkom v ďalšom vývoji sa stal demokratický prevrat v strednej Európe na konci roku 1989. Po roku 1990 došlo na Slovensku i v Českej republike k zreteľnému zvýšeniu nádeje na dožitie u mužov i žien. S určitým oneskorením badať i v Maďarsku vzostup strednej dĺžky života. Medzi rokmi 1990 - 1993 sa na Slovensku i v Česku zvýšila dĺžka života mužov i žien o 1 až 2 roky, ale ďalší vývoj bol už iný. V Českej republike je predlžovanie dĺžky života mužov kontinuálne, kým na Slovensku a v Maďarsku v posledných rokoch nádej na dožitie stagnuje. Posledné údaje z roku 1999 (graf 1) ukazujú približne trojročný rozdiel medzi Českou a Slovenskou republikou a Maďarsko zaostáva ešte aj za Slovenskom o jeden rok.

Pre obyvateľov SR sú najväčšou hrozbou dve chronické ochorenia - poruchy srdcovo-cievneho systému (najmä infarkt srdcového svalu a mozgová porážka) a rakovina rôznych orgánov. Celkovo tieto ochorenia usmrcujú u nás takmer štyri pätiny všetkých občanov. Je preto pochopiteľné, že v tejto oblasti treba hľadať vysvetlenie krátkej dĺžky života obyvateľov Slovenska.

Je dôležité si uvedomiť, že príčiny stagnácie zdravotného stavu na Slovensku nemožno hľadať iba v nedostatkoch nášho zdravotníctva. Treba zdôrazniť, že dva druhy ochorení, ktoré naše obyvateľstvo najviac ohrozujú - choroby srdca a ciev, ako aj zhubné nádory, sú do značnej miery preventabilné, možno im predchádzať. Je známe, že ľudia s vysokým krvným tlakom, s vysokou hladinou cholesterolu v krvi a fajčiari sú ohrození infarktom či mozgovou porážkou oveľa viac ako nefajčiari a osoby s normálnym cholesterolom i krvným tlakom. Prevencia chronických ochorení je lacnejšia tak pre jednotlivca, ako aj pre celú spoločnosť. Kým pravidelné doživotné užívanie liekov, nehovoriac o chirurgických zákrokoch, si vyžaduje astronomické finančné sumy, prevencia znamená iba úpravu životného štýlu, spojenú často i s finančnou úsporou.

Analýza údajov získaných v rôznych častiach sveta ukazuje, že v bývalých socialistických štátoch vznikla špecifická situácia: krátku dĺžku života a vysokú úmrtnosť pomerne mladých mužov a žien nemožno vysvetliť iba „klasickými“ rizikovými faktormi, ako je vysoká hladina cholesterolu, vysoký krvný tlak či fajčenie. Pôsobenie týchto faktorov u nás zrejme zosilňujú „nové“, doteraz nedostatočne prebádané faktory. Tieto faktory presne nepoznáme, ale tušíme, že ide o chybný životný štýl (napr. alkoholizmus, nedostatok aktívneho pohybu, špecifické nedostatky výživy obsahujúcej málo ochranných faktorov). Ďalším faktorom je pravdepodobne i zlý duševný stav nášho obyvateľstva, zapríčinený dlhodobým tlakom totalitného štátu a narušená schopnosť prispôsobiť sa novým podmienkam trhového systému. Ide o chronický stres, beznádej, depresiu a iné stavy, ktoré ovplyvňujú jemné mechanizmy, ktorými náš centrálny nervový systém riadi imunitný systém a biochemické procesy, ochraňujúce náš organizmus pred ochorením.

Vláda SR prijala nedávno uznesenie, ktorým schválila návrh Koncepcie štátnej vednej a technickej politiky. Vieme, že náš štát si nemôže dovoliť plytvanie ani v oblasti vedy a je preto dôležité stanoviť priority, ktoré sú pre naše obyvateľstvo najvýznamnejšie. Domnievam sa, že výskum príčin dlhodobej stagnácie zlého zdravotného stavu obyvateľov SR je jednou z takýchto priorít. Medzi úrovňou lekárskych vied v danej krajine a zdravotným stavom jej obyvateľstva je veľmi dobre definovaný vzťah. Platí to aj pre malé štáty, ako napríklad Fínsko alebo Holandsko, ktorým sa podarilo realizovať rad opatrení na ozdravenie svojej populácie na základe svojho vlastného, národného zdravotníckeho výskumu. Skúsenosť mnohých krajín je taká, že hygienicky zameraný „sledovateľský výskum“, ktorý zabezpečuje len pasívny prenos svetových poznatkov do domáceho prostredia, vedie do slepej uličky. Len aktívna účasť slovenských výskumníkov v zdravotníctve, spojená s medzinárodnou spoluprácou, prispieva k rozvoju tvorivých vedeckých osobností, ktoré sú základným predpokladom pre rozvoj nových poznatkov vo vede o zdraví. Pri rozhodovaní o zadaní výskumných úloh musia rozhodovať nie úradníci, ale objektívne scientometrické kritériá, ktoré hodnotia publikačnú aktivitu vedeckých kolektívov a ich citovanosť v zahraničí. Nebolo by rozumné vyplytvať financie určené na zdravotnícky výskum na čiastkové výskumné štúdie. Najvhodnejšie by bolo zadať štátnu objednávku jedinému (a poslednému) výskumnému zdravotníckemu pracovisku v SR a poveriť ho komplexným riešením analýzy príčin stagnácie nedobrého zdravotného stavu našej krajiny. Ústav preventívnej a klinickej medicíny v Bratislave je pracoviskom, ktoré je na takýto druh výskumu pripravený personálne i prístrojovo a súčasne spolupracuje s celým radom špičkových zdravotníckych ústavov v zahraničí.

Dr. Emil Ginter