Predmet daňových odpisov

Majetok používaný na zabezpečenie príjmov

Ustanovenia zákona o účtovníctve upravujú tzv. účtovné odpisy, ktoré sa na daňové účely neakceptujú. Zákon č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov v §§ 26 až 33 vymedzuje tzv. daňové odpisy. Aj daňové odpisy sú založené na filozofii postupného spotrebúvania hmotného a nehmotného majetku v produkčnom procese daňovníka, v ktorom vznikajú zdaniteľné príjmy. Zákon o daniach z príjmov nedáva daňovníkovi možnosť posúdenia a určenia doby postupnej spotreby, ale určuje ju sám tým, že jednotlivé druhy hmotného majetku, vymedzené Klasifikáciou produkcie, zaraďuje do odpisových skupín a pre každú odpisovú skupinu je stanovená doba odpisovania. Odpisové skupiny sú určené jednotne bez ohľadu na to, v akých podmienkach sa hmotný majetok používa. Na druhej strane uplatnenie daňových odpisov nie je podmienené intenzitou využívania majetku. Doba odpisovania, definovaná zákonom o daniach z príjmov, potom nevypovedá o tom, za aký čas sa veci v produkčnom procese úplne opotrebia alebo spotrebujú, ale o tom, na koľko zdaňovacích období nasledujúcich po nadobudnutí hmotného majetku má daňovník do daňových výdavkov rozdeliť uplatnenie ceny, za ktorú majetok nadobudol (vstupnej ceny). Jedine pri nehmotnom majetku akceptuje zákon o daniach z príjmov účtovné odpisy aj ako daňové odpisy (§ 26 ods. 8 zákona o daniach z príjmov). Zákon o daniach z príjmov venuje odpisovaniu hmotného a nehmotného majetku pomerne veľký priestor. V tomto príspevku sú vybrané tie z nich, ktoré súvisia s odpisovaním motorových vozidiel, využívaných pri podnikaní.

Daňové výdavky

Zákon o účtovníctve pojem odpisov a odpisovania výslovne nedefinuje. Zákon o daniach z príjmov rozumie pod odpisovaním postupné zahrnovanie odpisov hmotného a nehmotného majetku používaného na zabezpečenie zdaniteľných príjmov, ktorý je evidovaný v majetku daňovníka do daňových výdavkov (§ 26 ods. 1 ZDP). Odpisy potom podrobne upravuje v § 31 a 32. Hmotným majetkom sú okrem iného samostatné hnuteľné veci, prípadne súbory hnuteľných vecí, ktoré majú samostatné technicko-ekonomické určenie, ktorých vstupná cena je vyššia ako 20 000 Sk a prevádzkovo-technické funkcie dlhšie ako jeden rok (§ 26 ods. 2 ZDP). Pre odpisovanie stanovuje teda zákon tri podmienky: odpisovaný predmet musí plniť kritériá hmotného majetku, musí byť evidovaný v majetku daňovníka a musí slúžiť na zabezpečenie jeho zdaniteľných príjmov.

Lízing

Motorové vozidlo najčastejšie plní obe požadované kritériá a je hmotným majetkom. Vyskytuje sa však otázka, ako sa má posudzovať vozidlo, kúpené za cenu nižšiu ako 20 000 Sk. Cenové kritérium tu nie je splnené, v prípade, že cena bola preukázane nižšia, ide o predmet, ktorý sa v sústave podvojného účtovníctva považuje za drobný hmotný investičný majetok, v sústave jednoduchého účtovníctva za predmet, ktorý neplní kritériá na zaradenie do hmotného majetku a výdavok na jeho obstaranie sa zatrieďuje ako výdavok na nákup materiálu. Z hľadiska dane z príjmov sa nepovažuje za odpisovaný majetok, výdavok na jeho obstaranie sa pri splnení ostatných podmienok môže uplatniť ako daňový výdavok v roku obstarania. Osobitným prípadom v tomto smere je kúpa automobilu v prípade skončenia zmluvy o nájme s právom kúpy prenajatej veci (lízing), kde zostatková cena, za ktorú nájomca vec kupuje, zvyčajne nepresahuje 20 000 Sk alebo je dokonca nulová (pozri § 27 ods. 2 písm. b) ZDP). Ani v tomto prípade vozidlo neplní kritériá odpisovaného majetku. Nesmie mýliť ustanovenie § 24 ods. 4 písm. c), kde sa daňovníkovi – fyzickej osobe ukladá po skončení doby nájmu prenajatej veci o odkúpenej veci účtovať ako o majetku využívanom na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo na prenájom. Tým zákon zabezpečuje, že príjem z prípadného predaja vozidla bude zdanený (§ 4 ods. 1 písm. c) ZDP). Majetok, o ktorom podnikateľ účtuje však nie je len hmotný investičný majetok.

Evidencie

Pod podmienkou, že odpisovaný hmotný majetok musí byť evidovaný v majetku daňovníka je odkaz na zákon o účtovníctve. Na iných miestach používa ZDP výstižnejšiu formuláciu „majetok, o ktorom sa účtuje ako o majetku, využívanom na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo na prenájom“. S účtovníctvom je v tomto smere rovnocenná u prenajímateľov špecifická evidencia (§ 9 ods. 4 ZDP). Uvedená podmienka má osobitný význam u fyzických osôb, ktoré majú vo vlastníctve veci a práva využívané na podnikanie aj veci a práva určené výlučne pre osobné potreby. Osobné motorové vozidlo je typickou vecou, ktorá môže slúžiť obom účelom. Fyzická osoba obstaráva hmotný majetok – teda aj motorové vozidlo – vždy zo svojich zdanených príjmov a vo chvíli obstarania získava vlastníctvo, ktoré je rovnaké bez ohľadu na účel, na aký sa bude využívať. Keď rozhodne, že bude majetok využívať výlučne alebo čiastočne na dosahovanie zdaniteľných príjmov z podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo prenájmu, deklaruje túto skutočnosť tým, že začne o veci účtovať, a tým získava aj právo ju odpisovať.

U fyzických osôb sa často vyskytuje situácia, že manželia, ktorí obaja podnikajú, používajú jediné osobné motorové vozidlo, ktoré je v ich bezpodielovom spoluvlastníctve. Túto situáciu upravuje § 7 ods. 11 a 12 ZDP, ktorý stanoví, že o veciach v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ktoré využívajú na podnikanie obaja manželia, účtuje ako o majetku využívanom na podnikanie jeden z manželov. Výdavky, a teda aj odpisy sa rozdelia medzi manželov v pomere, v akom veci používajú pri svojej činnosti.